Slovan Bratislava má za sebou všetky domáce vystúpenia v rámci Európskej ligy. Jeho pôsobenie by sa dalo označiť za športovú adaptáciu kultového hororu Hostel. Ale aj tak „díky“.

Slovensko je malá, na svetové pomery zanedbateľná krajina. Hoci sme na svetovej mape už 21 rokov, len málokto vie, že vôbec existujeme, tobôž, kde sa nachádzame. Ich smola. Stačí vytiahnuť päty za hranice a už sa dozviete, že Slovenia a Slovakia je to isté, že Československo ešte nezaniklo, prípadne, že hlavným mestom nášho územia kdesi v Európe je Praha. Preto, ak sa podarí našu malú krajinku v Európe prezentovať športovým spôsobom, sme radi.

Nemusí to byť vždy pozitívna reklama. Asi ako keď sa vás pri návšteve cudzej krajiny domáci snaží ohúriť tým, že pozná film Hostel (tí starší možno Eurotrip). Nútene sa tvárite, že vám táto znalosť imponuje, vovnútri by ste však radšej boli, keby vašu krajinu nepovažovali za divoké miesto, kde sa na dennom poriadku odohrávajú hororové scény a Lunik IX nie je najluxusnejším miestom na okolí. Asi približne podobný pocit budeme mať, ak si niekto spomenie na domáce pôsobenie bratislavského Slovana v tomto ročníku Európskej ligy

Samozrejme, neobjavil som nič nové. Už dlho sa u nás o európskej hanbe hovorí. No domáca kritika a hanba je jedna vec. Zahraničná kritika, druhá. Na kritiku slovenských médií si už kompetentní zvykli. Vlastne ju ani neberú do úvahy. Len tá zahraničná vie rozhýbať strnulé slovenské kosti, a to nielen v športe. Možno práve zahraničné média a hanba nám možno konečne otvoria oči. Teda tým, ktorí ich silou mocou držia zalepené.

Vo štvrtok Slovanisti odohrali zápas Európskej ligy proti Young Boys Bern. Posledný na domácej pôde. Zápasu predchádzal výsmech zo strany členov švajčiarskych médií, ktorí pri pohľade na Pasienky len vďaka tomu, že sú tvrdí chlapci z hôr, zadržiavali hurónsky smiech. Burina medzi sedačkami, omietka ešte z čias, keď na svete nebol ešte ani jeden hráč MladýchChlapcov Bern, tunel ako z berlínskeho bunkru. Pri hudbe ako zo Šou Bennyho Hilla si z nás Švajčiari spravili poriadnu prču. Klub, ktorý sa  rád honosí prívlastkami „pýcha slovenského futbalu“, označili za dedinský. Aj to je dôkazom toho, na akej úrovni sa náš klubový futbal v očiach zahraničia momentálne nachádza.

Švajčiarske mediálne zosmiešnenie podmienok, v ktorých víta hostí Slovan je len dokreslenie toho, ako nás náš zástupca v tomto ročníku Európskej ligy prezentoval. Ešte nášho majstra síce čaká odveta pod Vezuvom, no domáce účinkovanie skončilo. Suma sumárum – tri zápasy – tri prehry – 1:8 – jedna medzinárodná hanba v zápase so Spartou – jedno zosmiešnenie švajčiarskymi médiami – divákov cca toľko ako na hasičskej zábave v Tepličke nad Váhom, aj to za všetky tri stretnutia dokopy.

Často sa sťažujeme, že sa o nás v zahraničí nevie. Že zahraniční fanúšikovia futbalu nevedia zaradiť Slovensko. Slovan Bratislava sa za pár zápasov Európskej ligy postaral o to, že sa o nás viac hovorí. A tak môžeme byť vlastne radi. Slovan je takou športovou adaptáciou filmového Hostela. Aj zlá reklama je reklama. Bez Hostela by mnohí o nás nevedeli nič. Bez Slovana by sme už zmizli z európskej klubovej mapy úplne. A tak vlastne, díky, Slovan. Či nie?