Slovenskí futbaloví reprezentanti do 21 rokov v súvislosti so škandálom porušenia životosprávy nedostanú štartovné za tri zápasy, ale mená hráčskych vinníkov neboli zverejnené. To sa netýka troch členov realizačného tímu a celú vec vyšetrila aj polícia.

Komentár Filipa Chudého

Výkonný výbor Slovenského futbalového zväzu (VV SFZ) včera na zasadnutí v Myjave uzavrel známu kauzu reprezentačnej „21“ z pohľadu smerom na hráčov. Trestom pre mladých futbalistov má byť to, že nedostanú štartovné za kvalifikačný zápas so Škótskom, respektíve za oba barážové súboje s Talianskom. Bolo by naozaj zvláštne, keby zväzoví funkcionári zaplatili hráčom za takúto reklamu. Preto nevyplatenie štartovného môžeme všetci iba kvitovať, no najviac sa musí tento trest páčiť dotknutým hráčom, pretože tí vďaka tomu dopadli v celej kauze veľmi dobre.

Strata príjmu za štartovné v troch zápasoch by sa citeľne dotkla iba priemerne zarábajúcich ľudí na Slovensku, no nedotkne sa nadštandardne zarábajúcich futbalistov, pričom si môžete byť istí, že takými sú už všetci v „21“. Ak by sme mali nejako hráčov skutočne potrestať, potom by bolo potrebné zverejniť ich mená a vykonané skutky. Verejná hanba by bola pre nich skutočným trestom. No SFZ tvrdí, že nevie presne určiť mená. Na jednej strane sa to dá pochopiť, ale ako je potom možné, že z deviatich členov realizačného tímu identifikujú troch a z 23 hráčov ani jedného?

V Anglicku sa v minulosti stalo niekoľko podobných prípadov v mládežníckych reprezentáciách. Tamojšia asociácia to vyriešila okamžite a tvrdo. Nielen finančný postih, ale aj vykopnutie z národného tímu a verejné pranierovanie v anglických médiách, pričom asi každý z vás vie, aké tvrdé vedia byť média na Britských ostrovoch. Slovenské trestanie vyzerá oproti tomu ako slabý odvar.

Kolektívna vina nie je správne riešenie, identifikovaní musia byť aj hráči, konkrétne myslím najväčších „výtržníkov“ z nich. Takto môžu chlapci nadobudnúť dojem, že sa im ani v budúcnosti nestane ak opäť niečo vyvedú. Nechcem všetkých hádzať do jedného vreca, pretože som si istý, že niektorí hráči si naozaj iba posedeli v kolektíve, ale ak prezident zväzu povie, že 80 % výtržností z anonymu, ktorý na všetko upozornil, je pravdivých, určite nešlo u všetkých hráčov o nevinné posedenie pri vianočnej jedličke.

Ale ani by som sa nečudoval, keby zopár ľudí pracujúcich v našom futbale nemalo záujem zverejniť mená hráčov. Veď polovica z kádra „21“ patrí klubom, ktoré majú priamo zastúpenie vo VV SFZ, pričom práve ten rozhodol o trestoch pre hráčov. Nevyhovovalo by to ani hráčskym manažérom, ktorí majú značný vplyv na náš futbal, veď ich klientovi, ktorý by bol spájaný s alkoholom, výtržnosťami a orgiami, by okamžite celkom slušne klesla predajná cena. Takto bude môcť každý z reprezentačného kádra v budúcnosti povedať, ja som to nebol, ja som nevinný, to boli druhí, ergo každý sa stal čistým.

Vinnými sa pre verejnosť teda stali iba technický vedúci David Vailing, lekár Peter Kišška a kustód Štefan Balla, ktorých mená SFZ zverejnil. VV SFZ uložil generálnemu sekretárovi SFZ vypracovať písomný podnet podľa čl. 72 ods. 2 Disciplinárneho poriadku SFZ na začatie konania Disciplinárnej komisie SFZ voči menovaným. Zaujímavé na tom je to, že daný odsek znie doslovne takto: „Disciplinárny orgán v disciplinárnom konaní vždy využije dôkazy, podklady a závery prijaté orgánmi činnými v trestnom konaní, ak sú tieto počas disciplinárneho konania k dispozícii.“ A keďže má Jozef Kliment postupovať podľa tohto znenia Disciplinárneho poriadku SFZ, musí byť k dispozícii aj materiál buď od prokurátora, alebo polície, keďže iba tieto dve zložky sú na Slovensku orgánom činným v trestnom konaní. V tomto prípade pôjde skôr o políciu, ktorá musela senecké výtržnosti vyšetrovať a logicky aj dospieť k záveru. Preto sa môže stať, že keď nie od SFZ, možno sa v blízkej budúcnosti mená hráčskych vinníkov dozvieme od polície.