Nebolo tomu tak dávno, keď Valencia kraľovala futbalovej Európe. Obrovské dlhy spôsobili úpadok klubu, no dnes sa zdá, že slávni Los Che opäť stúpajú na stratené pozície.

Keď v  94. minúte nedeľného zápasu zasadil Lionel Messi svojmu súperovi typicky smrteľný úder v podobe centru na víťazný gól Sergia Busquetsa, bolo nám všetkým Valencie ľúto. Bez ohľadu na to, či fandíme Barcelona, alebo nie. Asi aj samotný Lionel Messi, ktorý opäť udrel vtedy, keď bolo najviac treba, súcitil so svojim súperom. Práve preto možno až tak výrazne neriešil fľašu, ktorá do jeho hlavy priletela z tribún. Nehneval sa príliš. ZLomil srdcia domácich fanúšikov poskladaných do sedačiek tribún staručkej Mestalle. Sklamaných a nahnevaných tribún, ktoré verili, že ich tím si za heroický výkon proti hviezdnemu tímu ten bodík zaslúži.

Tím ho nakoniec nezískal, no Los Che nemusia smútiť, pretože veci sa vo Valencii začínajú hýbať pozitívnym smerom, napriek prehre s Barcelonou.

Nebolo to tak dávno, keď Valencia patrila medzi absolútnu elitu európskeho futbalu. Pod vedením Hectora Cúpera dvakrát v krátkom slede doputovala až do finále Ligy majstrov, kde síce ani raz neuspela, no zanechala výraznú stopu. Po Cúperovom odchode sa do popredia pretlačil Rafa Benitez a Valencia dvakrát vyhrala La Ligu, v rokoch 2002 a 2004, pridala aj Pohár UEFA v roku 2004. S hráčmi ako Caňizares, Mista, Rufete, Pablo Aimar, Marchena, či Raúl Albiol, nikto nepochyboval o hviezdnom štatúte klubu. Valencijska mládežnícka akadémia vďaka dostatočnej podpore od klubu, produkovala jeden talent za druhým, a tak aj o budúcnosť klubu malo byť postarané. V roku 2010 však Valencia ohlásila obrovský dlh, ktorý nebola schopná splácať. Klub sa musel zbavovať všetkého, čo mohlo priniesť aspoň nejaký zisk. A tak v priebehu dvoch sezón opustili Mestallu David Silva, David Villa, Jordi Alba, Juan Mata. Veľké prestupy hviezdnych hráčov Valencie pomohli masívne znížiť dlh a klub dokonca bol schopný reštartovať práce na plánovanom novom štadióne. Na to však, aby oddlžovanie pokračovalo, musel pokračovať výpredaj hviezd, z ktorých napríklad v roku 2013 odišiel za 30 miliónov Roberto Soldado, kapitán a opora tímu.

Nielen odliv hviezdnych opôr znamenal mierny pokles vo výsledkoch Valencie. Nelichotivá situácia klubových financií, ako aj vedomie, že to, čo v klube vyprodukujú, im aj tak nadlho nezostane, spôsobili mierny prepad a Valencia už zrazu nepôsobila ako veľkoklub zo začiatku milénia. Situácia sa začala zlepšovať, až po tom, čo do klubu v máji 2014 vstúpil nový investor. Indonézsky miliardár Peter Lim odkúpil 70 percent klubového podielu. Sľúbil dostavať Nou Mestallu a priviesť posily zvučného mena.

Jeho vstup do klubu však zatiaľ mal odozvu len na psychologickej úrovni. Valencia sa v lete zbavila až 20 hráčov, z ktorých najváraznejší boli Juan Bernat, Jeremy Mathieu, Eduardo Vargas, či Phillipe Senderos.  Priviedla až 14 nových, no najvýraznejšia akvizícia, Alvaro Negredo, napríklad prišla len na hosťovanie. A tak zatiaľ neprišlo na veľké a drahé posily, ktoré Lim sľuboval. Napriek tomu však Valencia raketovo vystrelila v tabuľke španielskej ligy. Čím to?

Okrem spomenutého psychologického efektu nového majiteľa, keď už sa Valencia nemusí cítiť ako bájny Sizyfos, ktorý, keď vytlačil obrovský kameň na kopec, ten sa mu aj tak skotúľal naspäť do doliny. Valencia už nemusí prvoplánovo predávať svojich mladíkov za veľké peniaze a prinášať náhradu v podobe starších hráčov s menším potenciálom. A môže sa v pokoji sústrediť na rozvoj. Svedčí o tom aj veková zmena zo spomínaného letného prestupového obdobia. Zatiaľ, čo dvadsiatka hráčov, ktorí odišli, tvorila vekový priemer 27 rokov, noví hráči Valencie majú v priemere len 23. Doplnili tak nádejných mladíkov ako Paco Alcacer, ktorý je momentálne najhorúcejším talentom valencijskej omladiny.

Tá má absolútnu dôveru nového trénera, Portugalčna Nuna Espirita Santa (Nuno), ktorý do klubu prišiel z Ria Ave. Nuno dostal príležitosť na vyskladanie svojho kádra prakticky od nuly a to, že si tím mohol prispôsobiť svojmu gustu, sa prejavuje prakticky okamžite. Kouč prejavil znalosť ligy, z ktorej prišiel a do klubu priviedol (zatiaľ na hosťovanie) Rodriga, patriaceho Benfike a novopečeného španielskeho reprezentanta. Z rovnakého klubu prišiel aj Andre Gomes, 21-ročný dispečer stredu poľa. Nuno režíroval aj návrat Nicolasa Otamendi, niekdajšieho hráča Porta, do Európy. Do klubu prišiel (práve z Rio Ave) Filipe Augusto, či ďalší dvaja mladí Portugalčania, Ruben Vezo (20 rokov), či Joao Cancelo (20 rokov), do tretice z Benfiky.

Valencia má zrazu vyrovnané všetky formácie na ihrisku. Stopérska dvojica Mustafi – Otamendi zatiaľ dovolila len 12 gólov v 13 zápasoch, číslo rovnaké, akým sa môže pochváliť Real, či Atlético. V strede poľa kraľuje kapitán Dani Parejo so spomínaným Andrem Gomesom. Útočná trojica Piatti – Alcacer – Rodrigo, má medzinárodnú úroveň, a to v závetrí čaká, po zranení zotavujúci sa, Alvaro Negredo.

Hoci Valencia momentálne okupuje “až” piatu priečku, výsledky, ako výhra nad Atléticom Madrid, či nedeľná vyrovnaná partia s Barcelonou, dokazujú, že Valencia môže právom pomýšľať na návrat do Ligy majstrov. “Drzá” omladina Netopierov z tretieho najväčšieho mesta Španielska, spoločne s ambicióznym majiteľom klubu, môže už čoskoro vrátiť hrdý klub tam, odkiaľ kvôli dlhom musel odstúpiť. Valencia je späť na správnej ceste.