Symbolická bodka za jeseňou: najväčší slovenský zápas sa nehral
Práve skončený týždeň je definitívne minulosťou, ale aj v ňom sa odohrali zaujímavé udalosti, ktoré neobišli ani svet športu. Prinášame vám to najzaujímavejšie čo šport v ňom ponúkol, či už doma, alebo vo svete.
Komentár Filipa Chudého
Za normálnych okolností by nám futbalový svet závidel, že bodku za ligovým rokom dáva najväčšie národné derby. To by určite chceli aj v Španielsku, Nemecku, Anglicku, Taliansku, no proste všade. Lenže u nás normálne okolnosti sú asi veľmi široký pojem. V tejto chvíli môžeme byť vlastne radi, že slovenský zápas zápasov sa nehral. V tomto prípade naozaj zvíťazil zdravý rozum, ale na druhej strane musím dodať, že sa iba naplnilo to,čo som pred necelými dvomi mesiacmi naznačil,tento ligový ročník sa stal vlastne neregulárny, ale náš futbal si za to môže sám. Až teraz sa nahlas hovorí o tom, že od budúcej sezóny sa konečne upravia bergerove tabuľky, podľa ktorých sa robí rozpis zápasov, dobrá správa, trvalo to iba osem rokov ...
A hoci záver jesene priniesol negatívnu vec, počas ligovej jesene sa našli aj pozitíva. Hneď prvým je prvé mužstvo v tabuľke. Žilina zaslúžene vedie ligový pelotón. Najprv sa naučila vyhrávať, čo mladému mužstvu zdvihlo sebavedomie, no a v závere hrala už aj najkrajší futbal, pretože Trenčín s dychom nevydržal, čo sa vlastne čakalo. Ale AS získal väčšie sympatie v tom, že otvorene hovorí o útočení na titul. Žilinčania sa snažia ísť potichu, od zápasu k zápasu, ale kto sa stal jesenným majstrom, musí útočiť aj na skutočný titul, no a nemôže naň útočiť zo zákrytov, ale z prvej línie, pretože tú si Žilinčania na jeseň vybojovali. Na jar sa očakáva považská bitka o titul, pretože obe mužstvá pomerne dosť bodovo odskočili, hrali na jeseň najlepší futbal a ich fanúšikovia chcú tú najvyššiu priečku.
Aj keď sú hlavnými favoritmi na titul Žilina a Trenčín, pri trojbodovom systéme sa môže stať hocičo. No to by musela tretia Senica výraznejšie posilniť mužstvo. Základná jedenástka znesie prísnejšie ligové kritériá, čo potvrdila aj na jeseň, ale lavička už nie. Pozitívnym prekvapením hlavne záveru prvej časti súťaže je aj Myjava, ktorá sa vďaka sérii štyroch víťazstiev dostala na štvrté miesto. Zaujímavosťou je určite fakt, že s odchýlkou jedného bodu si Trenčín, Senica a Myjava zopakovali tie isté bodové zisky, s ktorými zimovali aj pred rokom. Ale tu by sa dalo s pozitívami asi skončiť.
Najväčším negatívom jesene boli výsledky úradujúceho majstra. Ten prehral už 8 zápasov, čo je veľa aj na celú sezónu, nieto iba na prvú časť. Vlastne je priam zázrak, že Slovan stráca na Žilinu „iba“ 12 bodov. Mimochodom, pred štyrmi rokmi boli belasí po jeseni tiež na piatom mieste, tiež na vtedy vedúcu Žilinu strácali 12 bodov, no a viete ako to dopadlo? Slovan získal titul a Žilina naňho stratila v konečnej tabuľke 14 bodov! Preto Slovan neradno úplne odpísať, aj keď titul si už sám v množstve prehier vlastne prehral.
A netreba ani zabúdať na šiestu Trnavu, pretože 42-ročný trnavský majstrovský absťák je už riadne cítiť a nikdy neviete, ako to v malom Ríme vypáli. Len pripomínam, že minulú jar prišla séria ôsmich výhier, ktorá prepísala klubové dejiny, no a keby prišla aj túto, mohlo by byť v Trnave veselo. Druhá polovica tabuľky trochu zaostáva, ale o jej boji o záchranu bola reč už minulý týždeň.
Na záver zostáva už iba zapolemizovať, či sa naša liga zlepšila, alebo zhoršila. O zlepšení možno hovoriť v prípade Žiliny, Dunajskej Stredy a Podbrezová pôsobí lepšie ako Nitra, ktorú v lige nahradila. Trenčín, Senica, Myjava a Trnava predvádzajú prakticky to isté čo pred rokom. Ale prepad zaznamenal Slovan, Košice, Ružomberok, Banská Bystrica a Zlaté Moravce. Keď si spočítate mužstvá v jednotlivých zaradeniach, rýchlo dostanete výsledok o medziročnom zvýšení/znížení kvality celej súťaže.