Slovenské hádzanárky podali v druhom polčase rozhodujúceho zápasu so Srbskom neskutočný výkon a zaslúžene vyradili úradujúce vicemajsterky sveta. Po mužoch dosiahli aj ženy veľký úspech v histórii v Osijeku, magickom mieste slovenskej hádzanej.

Komentár Filipa Chudého

Iba málo zápasov si človek zapamätá na celý život, no práve tie sa stávajú legendárnymi. Pre slovenskú hádzanú boli takými hlavne tie na MS mužov v roku 2009. Na tento turnaj zostanú každému fanúšikovi iba pekné spomienky. Pamätám si na každý zápas z nich, ale tým úplne najpamätnejším je ten proti Maďarom. Polčas sme prehrali proti veľkému favoritovi 12:6, ale nakoniec sme senzačne remizovali 24:24, po góle Šulca z posledných sekúnd. A bol to práve tento tretí zápas na šampionáte, ktorý začal pre nás nezabudnuteľný turnaj. Prečo ten zápas spomínam? Pretože po takmer šiestich rokoch hrala opäť slovenská hádzanárska reprezentácia základnú skupinu veľkého turnaja v Osijeku, opätovne prišiel zápas číslo tri, po polčase sme tiež prehrávali proti favoritovi takmer totožným rozdielom (11:6), no opäť prišiel druhý polčas, na aký sa proste nezabúda. Víťazstvo 23:21 a postup do druhej fázy sa zapíšu do histórie slovenskej hádzanej. Hala Gradski vrt tak priala po mužoch aj našim ženám.

Slovenská ženská reprezentácia bola v ére samostatnosti iba na dvoch veľkých turnajoch. Na ME 1994 a MS 1995 obsadila zhodne dvanáste miesto, čo minimálne zopakuje aj na súčasných ME, ale ak bude podávať aj naďalej takéto vynikajúce výkony, podľa mňa trochu latku posunie vyššie a minimálne sa priblíži k mužom, ktorých historickým maximom je 10. miesto z dnes už spomínaných MS 2009. Tie sa vtedy uskutočnili v Chorvátsku, no a táto krajina usporadúva spolu s Maďarskom aj prebiehajúci hádzanársky šampionát. A aby tých podobností nebolo málo, z Osijeku sa naša ženská reprezentácia sťahuje do Záhrebu, čiže presne ako v januári 2009 naši muži.

Postup do druhej fázy šampionátu je ďalším veľkým úspechom našej hádzanej, pričom sa nejedná o dielo náhody, ale o zaslúženú odmenu pre celý náš tím za skvele odvedenú prácu. Už v kvalifikačných zápasoch som videl, že naše dievčatá rastú. Hneď na úvod síce prehrali vo Francúzsku, ale o tri dni zvládli prvý kľúčový zápas, keď doma porazili mierne favorizovaný Island 19:18, práve tu som začal veriť, že môžeme naozaj postúpiť. Následne sme prežili kvalifikačnú smrť vo Fínsku, keď sme na pôde outsidera hrali hrozne, ale vyhrali o dva góly, doma sme nad Fínkami vyhrali o 21 gólov... Čakalo sa, že možno predposledný zápas s Francúzskom takticky vypustíme, keďže o štyri dni nás mal čakať rozhodujúci zápas s Islandom, ale náš realizačný tím nič také nepripustil, naplno sa sústredil na papierovo stratený zápas, ktorý zvládol, a vďaka získanému bodu sme postúpili po 19 rokoch na veľký turnaj.

Jeho žreb sa s nami nemaznal, dostali sme troch silných súperov, všetci nás aj preto považovali za najväčšieho outsidera turnaja, ale naše baby ukázali vo všetkých zápasoch, že na tento turnaj proste patria. Tesné prehry s Francúzskom a Čiernou Horou síce mrzeli, ale víťazstvo nad Srbskom sa zapíše do histórie. V rozhodujúcom zápase sme porazili aktuálne vicemajsterky sveta, za ktoré hrala aj Andrea Lekičová, aktuálne najlepšia hráčka sveta, či ďalšie hádzanárky z absolútnej svetovej špičky.

Z nášho kádra hrá v Lige majstrov iba Lýdia Jakubisová, ktorá strelila osem gólov a vyhlásili ju za našu najlepšiu hráčku v zápase. No do popredných klubov sa teraz predali zrejme aj iné. Brankárka Lucia Gubiková bola famózna a ešte veľmi dlho sa bude pamätať na to, že nedostala gól z piatich sedemmetrových hodov. Ale v druhom polčase sme videli od všetkých našich dievčat nadštandardné výkony. Začali neskutočne na ihrisku makať, boli neustále v pohybe, preto nám začal vychádzať protiútok a súperovi sme ho eliminovali. Samozrejme, boli tam aj nejaké chyby, ale na tie si už nikto v budúcnosti nespomenie, všetci si budú pamätať iba skvelý tímový výkon a postupové víťazstvo.

Hádzanárska rozprávka tak pre nás pokračuje ďalej. Zápasy postupne proti Holandsku, Švédsku a Nemecku budú pre naše hádzanárky ďalšou výzvou, pričom si dovolím tvrdiť, že títo súperi nie sú až takí silní, oproti tým, čo sme mali v základnej skupine, hoci zdôrazňujem, budú proti nám v pozícii mierneho favorita. Ale ak budú naše baby aj naďalej hrať s takým veľkým srdcom, aké ukazujú, nemám žiadne obavy o výsledky. Ešte na turnaji nepovedali posledné slovo a my si ich zápasy budeme aj naďalej užívať, pretože Slovensko žije v týchto dňoch hádzanou.