Práve skončený týždeň je definitívne minulosťou, ale aj v ňom sa odohrali zaujímavé udalosti, ktoré neobišli ani svet športu. Prinášame vám to najzaujímavejšie čo šport v ňom ponúkol, či už doma, alebo vo svete.

Komentár Filipa Chudého

Ak sa hovorieva o slovenskej hádzanej, väčšinou sa tým akože vtipne zakrýva alkoholizmus tohto národa. Pre mňa je vždy a bude slovenská hádzaná doslova našou hádzanou. Aj keď som skôr zameraný na jej mužskú zložku, keďže slovenskú Extraligu navštevujem dve desaťročia, k čomu pridávam Ligu majstrov a reprezentáciu, ženský národný tím sledujem tiež dlhodobo. V pamäti mám väčšinu kvalifikačných neúspechov, niekedy chýbalo viac, inokedy len jeden gól, ale vytúžený postup nás obchádzal dlhých 19 rokov, až prišla súčasný generácia, ktorá to dokázala. Áno, využili sme tiež priaznivý kvalifikačný žreb, ale na to sa história pýtať nebude. Tá si zapamätá skvelé výkony našich dievčat na ME 2014.

Pritom je zaujímavé, že práve tento turnaj sme chceli usporiadať, ale prednosť dostala spoločná kandidatúra Maďarska s Chorvátskom. Možno je aj dobré, že sme sa po takmer dvoch dekádach nedostali na veľký turnaj ako usporiadateľ, ale tvrdo sme si postup vybojovali. Na našich reprezentantkách je totiž jasne vidieť, ako vďaka zvládnutým ťažkým skúškam neustále napredujú. Treba v kvalifikácii poraziť Island, aby bola šanca na postup? Vyhrá sa o gól! Potrebujeme bod na postup na ME? Remizujeme s vysoko favorizovaným Francúzskom! Stačí nám remíza na postup zo skupiny? Porazíme vicemajstra sveta zo Srbska!

Hádzanú sme vedeli hrať vždy, ale keď v minulosti prišiel rozhodujúci zápas, prehrali sme ho v hlavách. Dušan Poloz si to uvedomil, preto naordinoval nielen herné tréningy, ale aj mentálne, pričom si na pomoc pozval odborníkov. Výsledok? Všetky spomínané kľúčové zápasy na dlhej ceste sme zvládli. A pripomínam, my sme prehrávali v rozhodujúcom zápase s vysokým favoritom 4:11, no aj tak sme vyhrali! Toto je recept nielen pre hádzanú, ale vlastne pre celý náš šport, ako si poradiť s naším dlhodobým problémom, ktorým je športová psychika.

Určite nielen ja som nadšený z výkonov našich hádzanárok na ME, pričom nič na tom nemení ani zápas s Holandskom. V základnej skupine sme hrali proti trom kandidátom na medailu, no rozdiel v skóre tomu nenapovedá. To sú zázračné výsledky krajiny, ktorá momentálne nedokáže nájsť ani šesť klubov, ktoré by obsadili ponúkané miesta vo WHIL. V minulej sezóne sme ich mali iba štyri, teraz síce päť, ale dve sú na posledných dvoch miestach. Klesajúcej členskej hádzanej hádam pomôže súčasný úspech, pretože malé dievčatká by mali chcieť byť ako Lucia Gubiková, ktorá 90 sekúnd pred koncom chytí za stavu 21:21 sedmičku najlepšej hráčke sveta, alebo ako naša najlepšia hádzanárka, Petra Beňušková, ktorá o pár desiatok sekúnd neskôr práve sedmičku premení, čím definitívne rozhodne, ale menovať by som mohol aj ďalej. Široká verejnosť už totiž spoznala naše hádzanárky, pričom je tu veľká možnosť, že im bude takto rok čo rok držať palce na veľkom podujatí.

Slovenky vďaka postupu do druhej fázy ME sú blízko toho, že pri žrebe baráže MS 2015 budú nasadené, a tak je tu veľká šanca, že aj o rok v Dánsku budeme mať komu držať palce. Len musíme skončiť do 11. miesta, na ktorom aktuálne sme, no treba to potvrdiť výhrou nad Nemeckom, alebo čakať, že Poľsko prehrá zvyšné dva zápasy a bude mať aj horšie skóre od nás, čo má teraz o 5 gólov. Samozrejme, ak by sme mali smolu, žreb nám môže prisúdiť z nenasadených ťažkého súpera, ale šanca na to bude menšia.

Tešiť nás môže aj to, že v súčasnom kádri je väčšina hráčok, ktoré môžu ešte dlhé roky reprezentovať. A napredovať budú zrejme aj v silnejších ligách a popredných kluboch, pretože niektoré z nich si pýtajú dobrý angažmán, a to ešte na ME nehrá pre zranenie Marianna Rebičová, ďalší supertalent našej hádzanej, z ktorej môže vyrásť svetová ľavá spojka, pričom v popredných kluboch bude o ňu v blízkej budúcnosti určite záujem.

Lietajúce Holanďanky nám síce trochu pristrihli krídla, ale aj to nám môže pomôcť. Ešte nás čakajú dva zápasy, ktoré mladým hráčkam môžu dodať nielen skúsenosti, ale aj veľmi svetlú budúcnosť. Môžeme totiž nasadnúť na vlnu každoročných postupov na vrcholné podujatia, stačí uhrať spomínané 11. miesto, mať následne šťastie pri žrebe, uhrať si postup na MS a začleníme sa tak medzi krajiny, ktoré budú nasadzované pred žrebovaniami stále, až dokým si to sami nepokazíme. Slovenskí hádzanári v nedávnej minulosti postúpili na päť šampionátov za sedem rokov, ale v baráži MS 2013 im o gól ušiel postup na úkor priechodných Bielorusov, čím dali práve im svoju nasadzovaciu výhodu. Odvtedy Bielorusi postupujú stále, no my ani raz, pretože sme mali oveľa ťažších súperov. Teraz majú naše hádzanárky podobnú šancu, pričom ja verím tomu, že sa im to podarí, veď kto spieva národnú hymnu s takým oduševnením, ten hrá s národnou hrdosťou, no a tomu to aj na ihrisku ide, príkladom boli aj naši futbalisti teraz na jeseň. A v budúcnosti, keď budeme december čo december pozerať naše hádzanárky na vrcholných turnajoch, si spomenieme, že to bol práve tento uplynulý týždeň, čo o tom rozhodol.