Banská Bystrica 15. decembra (TASR) - Armádny šport vďaka banskobystrickému VŠC Dukla uzavrel tohtoročnú bilanciu ďalšími vzácnymi kovmi a ich počet stúpol na rekordných 47. Dosiaľ sa za vrchol považoval rok 2010 so 46 medailami a vzpierači sa postarali o to, že historickú métu prekonali. Z akademických MS v thajskom Čchiang Mai priniesol Radoslav Tatarčík zlato a bronz, z Limassolu na ME-23 striebro a pridal sa k nemu ešte Matej Kováč s bronzom. Aj preto mohol riaditeľ VŠC Dukla Róbert Kurčík konštatovať, že latku úspechov pozdvihli na historicky rekordnú métu (15-9-23), a zároveň si predsavzal, že výraznejšie ju podliezať nemienia.

Každý rok je iný, ponúka rôzne podujatia a priblížiť sa k rekordnému číslu nebude v ďalších rokoch ľahké. "O to viac sa budeme snažiť, výrazne cez tridsiatku si trúfame, a to každoročne, za ideálnu považujem štyridsiatku," odhaduje počet medailí Róbert Kurčík. "Nie je to nereálne, nemienime si ani pomôcť akýmsi skupovaním športovcov. Pre nás je prvoradé, aby sme vytvorili optimálne podmienky pre našich športovcov a aby sa u nás dobre cítili."

Kde treba pridať, Róbert Kurčík presne povedal. "Hlavne potrebujeme vytvoriť lepšie zázemie v podmienkach, ktoré priamo súvisia so športom. Využíva sa už hypoxická miestnosť, chceme dobudovať niektoré špeciálne posilňovacie zariadenia. Za ďalšiu akúsi vychytávku považujem kyslíkovú miestnosť, ktorá pomáha v regenerácii a nepochybne skvalitní prípravu. V doplnkových prostriedkoch trochu za zahraničím zaostávame. Potrebujeme aj investície, no nie sú veľké, skôr sa pohybujú v tisíckach, zriedkavo nad 10-tisíc. Zvyšovať technické možnosti je jedna z ciest ako pokročiť."

Plavci patria k tým športovcom strediska, ktorí sa síce na medailových stupňoch neobjavujú, no trpezlivo sa k nim približujú a ich progres v tomto roku mimoriadne zaujal. Za najčerstvejší príklad poslúžil Tomáš Klobučník na MS v katarskej Dauhe, kde skončil v krátkom bazéne na 200 m prsia v slovenskom rekorde piaty. "Začiatok roka ma pribrzdil, no už na to nemyslím. Pre mňa je momentálne dôležité, že som sa vrátil do svetovej špičky. Mám za sebou rok, v ktorom som najskôr spadol fyzicky i psychicky úplne na dno, teraz byť piatym na svete sa dobre počúva. Ďaleko od medailí nemám, vo finále to býva doslova nasekané, rozhodujú stotiny, skok, obrátka, každý jeden záber a je to trochu aj o šťastí. Medaila ma inšpiruje, je mojím cieľom a verím, že drinou a poctivým tréningom na ňu aj dosiahnem. Som, kde som, kroky treba robiť postupne, byť trpezlivý, a potom sa dopracujem k väčším úspechom."

Katarína Listopadová bola v plaveckom bazéne ako na hojdačke, podlomené zdravie jej v Dauhe znemožnilo zavŕšiť úspešný rok ďalším posunom vpred. "Neustále som sa v sezóne zlepšovala a trúfam si povedať, že v dvoch finále by som sa objavila. Aj tréner mi hovoril, kde som mohla byť, preto dosť mrzí choroba. Takúto vydarenú sezónu som nikdy nemala, veľmi som sa tešila na Dauhu, no v deň, keď sme prileteli, som ochorela, neustále s tým bojujem, užívam antibiotiká na priedušky a už dva týždne sa intenzívne liečim."