Už len niekoľko hodín delí slovenských juniorských reprezentantov od ich úvodného vystúpenia na majstrovstvách sveta do 20 rokov, ktoré sa tento rok konajú v Kanade. Aké sú vyhliadky Bokrošovho tímu? Čo je jeho reálnym cieľom?

Konečne! Mám síce rád staré rozprávky, ktoré nám televízie ako verklík na Vianoce hrajú už desaťročia, lebo ešte nič lepšie nenatočili, no poznám ich naspamäť, a tak najväčším „vzrúšom“ v ich priebehu je to, kedy bude reklama. Preto je televíznym spasením už roky pre mňa juniorský hokejový šampionát. Mnohí ho majú dokonca radšej ako ten seniorský. Je útočnejší, živelnejší, jednoducho zaujímavý. Ešte stále sme našťastie jeho súčasťou aj my, napriek tomu, že sa pred rokmi predpovedal skorý zostup do B-kategórie, ale o tom inokedy. Poďme si zhrnúť, čo môžeme od tohtoročného vystúpenia Slovákov očakávať.

Nebudeme si klamať, žreb základnej skupiny sa s nami nemaznal. Ono veľmi v desaťčlennom zozname nie je, čo vyberať, no predsa len sa zloženie A skupiny javí o čosi silnejšie. Predstavia sa v nej totiž domáci Kanaďania, čiže tím, ktorý po dvoch rokoch bez medaily musí doma brať zlato. Druhým tímom je USA, tím doslova nabitý talentom, ktorý je spolufavoritom turnaja. Tretím do partie je tím Fínska, mimochodom obhajca titulu spred roku, keď triumfovali na pôde rivala zo Švédska. Skupinu uzatvára tím Nemecka.

Hoci zlato obhajujú hráči Suomi, jednoznačným favoritom (nielen) našej skupiny je Kanada. Domáci tím je hladný po úspechu. Turnaj sa navyše odohráva v Montreale a Torotonte, teda mestách, ktoré hokejom doslova dýchajú. Tomu Javorové listy prispôsobili aj svoju súpisku. „Nabušená“ zostava hneď pri prvom pohľade odhaľuje meno Connor McDavid. Jeden z najväčších talentov za posledné roky je označovaný za The Next Next One (referencia na Gretzkeho ako The Great One a Crosbyho ako The Next One) a keď už samotný Sidney Crosby vyhlásil, že Connor mu pripomína samého seba, nemôžeme sa čudovať, že je tento 17-ročný hráč najväčším favoritom na post draftovej jednotky pre rok 2015. Do počtu nebudú určite ani hviezdne talenty ako Sam Reinhart, Nick Ritchie, Max Domi, či Jake Virtanen. Spomínať nemusíme ani Curtisa Lazara, či Anthonyho Duclaira, teda dvoch hráčov, ktorí už naplno zarezávajú v NHL. Kanada má slušnú nomináciu aj v obrane, kde by prvé husle mali hrať Morrissey s Boweym, dvaja snajperi modrej čiary. Potenciálna slabina tímu s papierovo najsilnejším kádrom, by mohol byť post brankára, kde Zach Fucale nie je veľkou istotou a Eric Comrie otáznikom. 

Zámorské klziská budú vyhovovať aj Američanom, ktorí do Kanady pricestovali s kádrom, v ktorom nájdeme len 5 nedraftovaných hráčov, aj to preto, že sú zatiaľ príliš mladí na to, aby sa draftu minulých rokov zúčastnili. Jedným z nich je Jack Eichel, ktorý má Connora McDavida vyzvať na súboj o post draftovej jednotky. Na pozícii centra sa predstaví aj draftový výber Detroitu, Dylan Larkin, na krídle bude hviezdiť pravdepodobne Jeremy Bracco, 17-ročný hráč, ktorý v tíme do 18 rokov láme strelecké rekordy Patricka Kanea a Phila Kessela. Američania aj na tomto turnaji stavili na obrovskú rýchlosť svojich hráčov a už teraz sa môžeme tešiť na ich kombinácie. Zaujímavým javom je, že až 17 hráčov z kádra USA pôsobí v univerzitných súťažiach, ktoré síce nemajú u nás taký cveng ako kanadské juniorky, no mladíci sa v nich stretávajú s 18 až 24 ročnými hráčmi, čo je teda výrazný rozdiel oproti juniorskému hokeju. 

Hokejisti Fínska obhajujú zlato, no bolo by obrovským prekvapením, keby sa im obhajoba podarila. Napriek tomu aj tento rok disponujú veľmi dobrým kádrom. Väčšina hráčov hrá kvalitnú SM-liigu. V bráne sa očakávajú zázraky od  Juuseho Sarosa. Obranu by mal viesť Julius Honka, hrajúci AHL, útok zase Lehkonen zo švédskej Frolundy, či Miko Rantanen z TPS Turku. 

Najslabším celkom skupiny by malo byť Nemecko, no práve taká pozícia tímu skúseného kouča Pata Cortinu vyhovuje. V ich zostave síce už nefiguruje Leon Draisaitl, ktorý sa momentálne snaží spraviť dieru do sveta v NHL, no v podobe Dominika Kahuna, Yannika Mosera, či Vladislava Filina, majú aj Nemci výrazných hráčov.

A čo naši? Tí sú pre nás samozrejme najpodstatnejší, a hoci sa ocitli v náročnej skupine, záleží len na ich výkonoch a výsledkoch.

Konečná nominácia je vecou pragmatickosti. Ernest Bokroš sa rozhodol vynechať, z dôvodov, o ktorých by sme len špekulovali, hráčov ako Maier, Šiška, či Pospíšil. Opäť to teda vyzerá tak, že o útočnú produktivitu sa budú starať najmä prvé dve formácie so stálicami Reway – Paulovič – Cehlárik a Lantoši – Rehák – Šoltés. Zvyšné dve formácie budú pravdepodobne viac brániť, hoci aj hráči ako Koyš, či Sukeľ sú ofenzívne veľmi vyspelí hráči. Prím v obrane bude hrať trojica Rosandić – Černák, Jaroš, doplnená o Holendu. Brankárskou jednotkou by mal byť nakoniec Denis Godla z projektu Slovensko 20. Nomináciu sme už hodnotili z pohľadu mien. Môžeme ju zhodnotiť aj z kvalitatívneho porovnania s ostatnými tímami našej skupiny.

Je zrejmé, že prvé dve formácie by mali byť kvalitatívne na porovnateľnej úrovni s top európskymi mužstvami. Tie severoamerické sa ťažko hodnotia, pretože zámorský juniorský hokej je akoby iným športom. V obrane svieti Erik Černák, nielen pre svoje fyzické parametre, ale aj preto, že od minuloročného šampionátu, na ktorom debutoval ako 16-ročný, spravil obrovský pokrok a stal sa lídrom defenzívy kandidáta na titul slovenskej seniorskej súťaže. Aj preto ho dokonca tipujú na prvé kolo draftu NHL. Mislav Rosandić si v Banskej Bystrici za seniorov odkrútil už peknú porciu zápasov a Christián Jaroš dokonca zarezáva medzi švédskymi mužmi. Spomínané dve útočné formácie hrajú poväčšine seniorský hokej. Reway už dokonca účinkoval na seniorskom šampionáte a nestratil sa, v drese Sparty patrí k najlepším talentom európskych líg. Cehlárik je známym pojmom, keď vo Švédsku hrá pravidelne najvyššiu súťaže a nepočína si zle. Lantoši má taktiež skúsenosti so švédskym seniorským hokejom a dopĺňa ich dvojica Šoltés – Paulovič, ktorej to pomerne sype v zámorských juniorkách. Vo zvyšku zostavy sa budeme spoliehať na projekt Orange 20, zohratosť chlapcov a ich skúsenosti s našou seniorskou extraligou. Je samozrejme otázkou, či môžeme porovnávať najslabší tím slovenskej extraligy s hráčmi napríklad fínskej SM liigy, no zohratosť a plnenie defenzívnych úloh je práve tým hlavným tromfom 3. a 4. formácie. Teda, nič iné, ako v to veriť, nám neostáva. Projekt Slovensko 20 môžeme opäť prehodnotiť po turnaji.

Keď sme sa dozvedeli rozpis zápasov tohtoročného turnaja, neboli sme príliš spokojní. Nemecko, ako papierový outsider skupiny, totiž skríži cestu našim až v poslednom zápase. Je to nepríjemná situácia z toho pohľadu, že až výhra nad týmto súperom je dôležitá pre naše záchranárske práce. Minulý rok sme na tohto súpera narazili hneď na začiatku. Po rýchlom procese sme mohli ďalšie zápasy odohrať uvoľnene. Takýto scenár by sa nám hodil aj tento rok, no na program sa nemožno vyhovárať a treba pracovať naplno. 

Pri realistickom zvážení musíme povedať, že postup do štvrťfinále pre nás musí byť samozrejmým cieľom. Nemci síce majú kvalitný tím, no v našom strede je dostatok talentu na to, aby sme túto prekážku prekonali. V ostatných zápasoch môžeme len prekvapiť, keďže sme jasnými outsidermi, no napríklad v zápase s Fínskom by sme mohli favorita výrazne potrápiť a ak náš dravý tím dokáže s Fínmi korčuľovať, technická vyspelosť a fyzická stránka môžu sláviť úspech. V hokeji je možné všeličo. 

Všetci v rámci slovenského hokeja upriamujú pozornosť na záchranu. Ak sa ale budeme rok, čo rok utápať v rečiach o záchrane, nikam sa výsledkovo neposunieme. Uspokojenie sa so záchranou nemôže byť dostačujúce, ak disponujeme kádrom, v ktorom sa kĺbi talent, technická i fyzická vyspelosť so skúsenosťami a celoročnou systematickou prípravou. Našim hlavným cieľom nemôže byť záchrana, našim cieľom musí byť štvrťfinále. Tak poďme do toho, chlapci!