Slovenskí hokejoví reprezentanti do 20 rokov zaslúžene postúpili do semifinále MS. A to nielen na základe vlastného výkonu vo štvrťfinále, ale aj vzhľadom na turnajové okolnosti, keďže Česi by v ňom nemali čo robiť.

Komentár Filipa Chudého

Po skupinovej fáze som napísal, že naši mladí reprezentanti ešte ako tím ani zďaleka neukázali na MS v Kanade maximálny výkon. Otvorene o tom ešte po zápase s USA hovoril aj kapitán Martin Réway, ktorému sa nepáčili výkony niektorých spoluhráčov. Dobre si totiž uvedomoval, že ak budeme chcieť dosiahnuť úspech, na všetko sám stačiť nebude, ale bude potrebné, aby zabral každý jeden hráč nášho mužstva. Aj preto nasledoval hráčsky míting, v ktorom si hráči sami medzi sebou povedali, čo musia zlepšiť. Evidentne to prinieslo ovocie, keďže vo štvrťfinálovom zápase sme podali náš najlepší výkon na turnaji.

Kým v zápasoch základnej skupiny by sme vždy našli slabší článok v našej zostave, proti Čechom už taký nebol, konečne sme podali dobrý tímový výkon bez výraznej slabiny. Dokonca druhý útok, ktorý bol doteraz na turnaji sklamaním, pôsobil v prvej tretine suverénne najlepšie. Odmenou mu bol strelený víťazný gól, ktorý dal síce Kabáč vedený v treťom útoku, ale bola to práca predovšetkým toho druhého. Lenže pochváliť musíme každého hráča v našom drese. Brankár Godla opäť vyžaroval istotu a už tradične si postavil bránku tak, aby súper po jeho prekonaní trafil maximálne žrď. Obrancovia si zbytočne život nekomplikovali a keď bolo treba, vždy sa obetavo vrhli súperovi do strely, alebo mu vypichli puk v poslednom momente. Útočníci dali nielen potrebné góly, ale v plnej miere pomáhali aj defenzíve. Tiež musím vyzdvihnúť našu taktiku, pretože súpera sme ňou úplne odrovnali. Ten síce pokryl náš prvý útok, ale s tým sme počítali. My sme mu na oplátku našimi defenzívnymi formáciami odrovnali jeho nosné, no a kľúčom k víťazstvu sa tak stal náš druhý útok, s ktorým Česi evidentne nepočítali v predzápasovej príprave. No aj tak si stále myslím, že naši hráči maximálny výkon na hranici svojich súčasných možností ešte nepodali, hoci neboli proti Čechom od toho ďaleko.

Otvorene si musíme povedať, že v našej hre sa vyskytli ešte chybičky, ktoré by disponovaný súper dokázal potrestať. Takým Česi neboli, pretože na to nemali nielen kvalitu, ale hlavne by si to ani nezaslúžili. Osobne si myslím, že na základe výkonov a výsledkov nemali vo štvrťfinále čo hľadať. Môžu len ďakovať Rusom, že tí taktizovali pri výbere semifinálového súpera a dovolili im v skupine nad nimi vyhrať. A vlastne by sme im mali ďakovať aj my, pretože Česko bol pre nás najlepší možný súper.

Po šiestich rokoch sme sa tak dočkali postupu do semifinále MS do 20 rokov. Ale kým Janus a spol. majú na turnaj iba pekné spomienky, asi nielen ja by som doprial súčasnej partii aj nejakú vecnú spomienku v podobe ozdoby na krk, čo sa podarilo iba tímu z roku 1999. Toto je teda iba tretíkrát, čo naša „20“ postúpila do semifinále, ale všetky tieto turnaji mali niečo spoločné. Všetky sa hrali v Kanade a vo všetkých hrali v semifinále tie isté krajiny (Slovensko, Rusko, Švédsko, Kanada). No ani raz si žiadna z nich nezopakovala to isté umiestnenie, nech to teda trvá aj naďalej. A kto pozorne čítal, vie, aký na to budeme potrebovať výsledok v semifinále.