Práve skončený týždeň je definitívne minulosťou, ale aj v ňom sa odohrali zaujímavé udalosti, ktoré neobišli ani svet športu. Prinášame vám to najzaujímavejšie čo šport v ňom ponúkol, či už doma, alebo vo svete.

Komentár Filipa Chudého

O výkonoch a zápasoch našich mladých hokejistov sa toho popísalo už veľa. Aj vďaka tomu sa stali pomerne známymi. Ľudia ich spoznajú minimálne po mene a začínajú do nich vkladať nádeje do budúcnosti. O tej hokejovej na Slovensku sa totiž právom už dlho vedú reči, že vlastne žiadna nie je. Písať o tom, že už dávno nevychovávame dostatok hráčov najvyššej úrovne nemá zmysel, pretože o tom vie každý. Sám Ernest Bokroš po výhre nad Českom priznal, že ak by na Slovensku neexistoval projekt „20“ v Extralige, už dávno by sme v najvyššej kategórii neboli. No teraz sme medzi štyrmi najlepšími a hokejoví fanúšikovia sa chytajú povestnej slamky, že budúcnosť môže byť krajšia práve vďaka hráčom zo súčasného výberu.

Tí pritom určite nie sú talentovanejší ako hráči z ročníkov pred nimi, len mali šťastie v správnom čase a všetko hralo s nimi. Lenže história sa už nebude pýtať na to, že mali vo štvrťfinále najpriechodnejšieho súpera za ostatné roky, zapamätá si to, že svoju šancu využili a vďaka tomu dostali veľkú príležitosť dobre odštartovať seniorskú kariéru.

Posledný takýto výber malo Slovensko pred šiestimi rokmi. Vtedy v Kanade uhralo tiež semifinále, no a odvtedy hokejoví fanúšikovia v súvislosti s každou reprezentačnou „20“ nikdy nezabudli pripomenúť, že keď bol Janus v bráne a útok Tatar – Viedenský – Pánik... Tieto mená sa vyťahovali na povrch minimálne počas každých MS do 20 rokov, a to iba preto, že ich nikto z minulých ročníkov nedokázal zatieniť. Vďaka tomu získali títo hráči v našich končinách najväčšiu mediálnu slávu od čias Hossu a spol. Našťastie, od najbližších MS do 20 rokov vo Fínsku spomínané mená pôjdu do úzadia, už sa bude hovoriť o Godlovi v bráne, Réwayovi v útoku a zvyšné mená sa ešte utrasú. A hoci sa na niektorých chlapcov časom zabudne, momentálne sú v kurze, preto by sme mali využiť situáciu, aby tých, ktorí pôjdu do zabudnutia, bolo čo najmenej.

Teraz hlavne nesnívať o tom, že naši mladíci pôjdu vo veľkom do NHL. V drafte tieto MS môžu pomôcť iba najmladším z kádra (Bondra, Černák), ostatní sú už pre draft príliš starí. A podľa nepísaných zámorských pravidiel tým vlastne pomaly stratili šancu na NHL. A tak sa treba zamerať na to, aby hráči po návrate z MS hrali čo najviac seniorský hokej na starom kontinente. Minimálne miesto v Extralige sa musí nájsť pre každého, no a rozhýbať by sa mal v tomto smere aj Slovan. Pri súčasnej situácii v jeho defenzíve musí belasý odchovanec Patrik Bačik, ktorý  je náš najlepší obranca na turnaji, okamžite naskočiť do jeho zostavy. Veď dlho odstavovaný Patrik Luža nie je horší od „zaplatených“ obrancov, a to je starší od Bačika iba o necelých sedem mesiacov. A nejakých žoldnierov by mal zo zostavy vytlačiť aj Samuel Petráš, syn legendárneho maséra belasých, ktorý hrá skvele v defenzívnej formácii. Alebo sa niekto bojí, že s ním v štvrtej lajne by hokejisti Slovana prehrali zápas po vedení 4:0? A otázkou je aj to, prečo náš zástupca z KHL angažoval nedávno neperspektívneho kanadského brankára, keď práve Kanaďanov uchvátil ich mladý brankár Denis Godla...

MS hráčov do 20 rokov sa pomaly končia, ale tým zároveň začína niečo iné, pre mladých hokejistov ešte dôležitejšie, prechod do seniorského hokeja. Treba veriť, že súčasný boom im v tom pomôže. Že presvedčí klubových trénerov a funkcionárov, aby dali skutočnú šancu mladým Slovákom, a potom už bude iba na nich, či sa jej chytia. Ak sa budú po návrate z MS vracať do slabučkých juniorských súťaží, čo bolo praxou v minulosti, potom súčasný postup do semifinále MS nemal vlastne žiaden zmysel, keďže sa hráči dostanú tam, odkiaľ ich extraligový projekt „20“ chcel vytrhnúť.