Dlhoročný kapitán Liverpoolu, Steven Gerrard, definitívne opustí klub z brehu rieky Mersey a zamieri do slnečnej Kalifornie. Pripája sa tak k zástupu obrovských hviezd svetového futbalu, ktoré pomohli k vzostupu amerického „socceru“.

Celé desaťročia bol futbal, tak, ako ho poznáme my, s guľatou loptou a prísnym zákazom používať ruky, v Spojených štátoch prehliadaný.  Na to, aby vôbec prežil v slovnej zásobe Američanov, musel prebrať názov soccer, aj to svedčí o tom, aké miesto v rámci USA tento šport zastával. Amerika náš futbal nepoznala. Bol pre nich skôr nejakou kuriozitou, zábavkou rivala z Británie, ktorá však v Spojených štátoch nemala miesto. Športom chudobných tam bol baseball, obrovsky populárny bol futbal (ten americký) a postupne aj basketbal. Napriek tomu, že reprezentácia USA bola už na prvých majstrovstvách sveta až v semifinále, nikto, ale vôbec nikto v krajine sa o soccer nezaujímal. Ani nie preto, že by ho naschvál ignorovali. Široké masy vôbec nič o tomto športe nevedeli. Ešte aj tá spomínaná semifinálová reprezentácia USA na MS bola z drvivej väčšiny tvorená prisťahovalcami, ktorí sa futbal naučili hrať v Európe, a až potom nabrali smer Amerika.

V šesťdesiatych rokoch bol už futbal v Európe a Južnej Amerike fenoménom obrovských rozmerov. Na sever od Mexika však stále nikto o tomto športe nevedel. Rastúci počet prisťahovalcov z Južnej Ameriky, ktorí naplno prepadli tejto vášni, však otváral priestor pre prienik futbalu aj do týchto končín. Pozornosť anglicky hovoriaceho sveta, vrátane USA, Kanady, či Austrálie, futbal upútal až v roku 1966. Vtedy Anglicko vyhralo majstrovstvá sveta a povyk, ktorý toto víťazstvo vo svete vyvolalo, zaujalo aj Ameriku. Hneď o rok neskôr vznikla prvá profesionálna liga, NASL. Fakt, že americké publikum nerozumelo tejto hre, spôsobil, že v prvých rokoch všetky zúčastnené kluby vykazovali finančnú stratu. Viaceré sa odhlásili a kluby v rámci tejto súťaže chaoticky vznikali a zanikali. Napriek tomu, že v severoamerických kluboch pôsobili také mená ako Vavá (majster sveta z roku 1958 i 1962), či Eusébio, priemerná návšteva na zápasoch NASL bola ešte v roku 1974 niečo vyše 7000 (čo by sme za ňu v súčasnosti dali my).

Až keď 10. júna 1975 presvedčili americkí funkcionári, aby sa po ročnom futbalovom dôchodku, vrátil na trávniky slávny Pelé, veci sa v Spojených štátoch začali meniť. Hoci rezervovaní voči hre samotnej, Američania vnímali superhviezdny štatút celosvetovo známeho Pelého. Brazílska legenda si za svoje pôsobisko vybrala klub New York Cosmos a prakticky okamžite upútala americké publikum. Už v polovici sezóny sa na Pelého prišlo pozrieť v New Yorku trikrát viac ľudí ako za celý predošlý ročník. Iste, Američania stále hre nerozumeli a cestu si na štadióny našli skôr kvôli cirkusu, ktorý Pelého obklopoval, no stále viac a viac sa začali objavovať stáli diváci, ktorí si postupom času cestu k futbalu našli. Pelého prítomnosť, prirodzene, upútala pozornosť aj amerických televíznych staníc. Tie ešte niekoľko rokov predtým nútili rozhodcov pískať fauly a zdržiavať hru, aby do, inak plynulého, futbalu, mohli vtesnať remízy. Keď nastupoval Pelé, reklamy nemali miesto. Len Pelého debut na obrazovkách sledovalo viac ako 10 miliónov Američanov, čo bol samozrejme dovtedajší rekordný zápis socceru.

Pelé so svojim spoluhráčom z NY Cosmos.(foto TASR)

Pelé vyšlapal cestu pre ďalšie hviezdy svetového futbalu a rok po jeho príchode do USA rovnaký smer nabrali George Best, excentrický futbalista, ktorý svojim štýlom života vzbudil pozornosť Kalifornie (obliekal dres Los Angeles Aztecs), pridal sa aj autor slávneho gólu z MS 1966, Geoff Hurst. Nasledovali Franz Beckenbauer a v roku 1979 aj Johan Cruyff, ktorého nasledoval slávny holandský kouč Rinus Michels, aplikujúci svoj totálny futbal, ktorý kalifornské publikum rozhodne zaujal. V tom čase však už Pelé americké trávniky nebrázdil. Vo svojej tretej a záverečnej sezóne, v roku 1977, vybojoval s Cosmos titul, po ktorom sa rozlúčil s aktívnou kariérou, podruhýkrát a definitívne. 

Na začiatku osemdesiatych rokov NASL pocítila ekonomickú krízu, ktorá v krajine prepukla. Národnostne založení Američania navyše, pri vysokých platoch zahraničných hviezd, čoraz viac volali po zameraní sa na domácich hráčov. Tí mali, prirodzene menšiu kvalitu, čo ruka v ruke s ďalšími problemámi, spôsobilo, že NASL stratila na vážnosti a v podobe profesionálnej ligy klasického futbalu zanikla.

V tom čase však už nešlo zabrániť tomu, čo hviezdy na konci 70. rokov začali. Čoraz viac mladých chlapcov, totiž, po vzore Pelého a spol., začalo hrať futbal. Zatiaľ, čo v roku 1974, rok pred príchodom Pelého a spol, bolo v USA registrovaných 100 tisíc hráčov, v roku 2000 to už boli 3 milióny a počet rastie. Boli to práve oni, kto inšpiroval silnú generáciu amerických futbalistov, ktorí si, napriek slabej organizácii futbalu v USA v 80. rokoch, vybojovali postup na MS v Taliansku 1990, čo znamenalo prvú účasť na turnaji po 40 rokoch.

Práve zvyšujúci sa záujem americkej mládeže o soccer, spôsobil, že USA kandidovali a uspeli vo výberovom procese usporiadateľa MS 1994. Šampionát na domácej pôde prispel k futbalovej vzdelanosti amerického publika. Dva roky po jeho usporiadaní sa už naplno rozbehol program novej súťaže, Major League Soccer, ktorá mala definitívne pritiahnuť USA k socceru. Jej prvým priekopníkom bol Carlos Valderrama, Kolumbijčan, ktorý si podmanil americké publikum počas zápasov práve MS 1994. El Pibe inšpiroval príchod ďalších hviezd svetového futbalu a pomohol tak obnoviť atraktívnosť USA v očiach futbalistov. Aj preto je doteraz Valderrama oslavovaný ako jeden z najlepších futbalistov, akí kedy v USA hrali. Carlos, ako hviezdny internacionál, navyše prispel k tomu, že domáca súťaž začala byť atraktívna aj pre hviezdnych hráčov americkej reprezentácie. Dovtedy prakticky výhradne hrajúci v Európe, Američania ako Alexi Lalas, Tony Meola, či Eric Wynalda, obliekli dresy klubov MLS a stali sa inšpiráciou pre novú generáciu.

Valderrama na MS 1998, už ako hviezda MLS.(foto TASR)

Založenie MLS malo vplyv na zmenu vnímania futbalu v USA. Zatiaľ, čo v 80. a 90. rokoch bol soccer pre Američanov synonymom hry, ktorú hrajú deti, mládež a ženy (titul majstra sveta v roku 1999), založenie profesionálnej súťaže znamenalo akoby predĺženie „futbalového života“ pre mnohých Američanov. Tí prakticky s odchodom na vysokú školu prestali hrať futbal, pretože to v amerických podmienkach nebola pre nich možná kariéra. Prestali ho aj sledovať, pretože nebolo koho. MLS navyše položila základy pre fanúšikovstvo, tak, ako ho poznáme v Európe. Neustále prúdiaci prisťahovalci z Latinskej Ameriky, totiž už svoju vášeň pre futbal, môžu realizovať aj inak, ako pri občasnom sledovaní futbalového diania vo svojich domovských krajinách.

Soccer v USA by však nemal tak výrazné miesto v rámci rebríčka jednotlivých športov v USA, ako má, nebyť osobnosti, ktorá americký soccer „zlegitimizovala“. Na americkú súťaž sa totiž fanúšikovia futbalu po celom svete pozerali cez prsty. Vnímali ju ako súťaž, v ktorej hrajú šikovní domáci atléti, s nešikovnými futbalovými schopnosťami a Juhoameričania, ktorí to nedotiahli do Európy.

V roku 2007 MLS bojovala o svoju budúcnosť aj v ponímaní amerických divákov. Lukratívna zmluva s Davidom Beckhamom otočila smerovanie ligy a na dlhé mesiace soccer plnil titulky, nielen, športových magazínov a denníkov. Svetová hviezda Davidovho formátu prilákala divákov. Návštevnosť na štadiónoch pri zápasoch Los Angeles Galaxy razom stúpla o 300 (!) percent. Agentúra Associated Press uvádza, že televízna sledovanosť socceru týždeň pred príchodom Davida Beckhama zaznamenala 422 tisíc domácností. Debut Beckhama, v prípravnom zápase proti Chelsea, v ktorom navyše Becks odohral len 18 minút, sledovalo 947 tisíc domácností. Televízny rating zápasu, kým na ihrisku nebol Becks, bol na úrovni 0,5. V závere zápasu stúpol na 0,8. Nie som expert na televízne ratingy, no aj to dokazuje, akú veľkú úlohu hral Beckham pri obrode amerického socceru.

David Beckham revolucionalizoval modernú MLS (foto TASR)

Vďaka pozornosti médií sa MLS rozšírila z 12 tímov, v roku 2007, keď Beckham prichádzal, na 19 tímov v roku 2013, teda pár mesiacov po tom, čo David MLS opustil. Kluby sa sťahovali zo štadiónov amerického futbalu na svoje vlastné a po dlhoch, ktoré v roku 2004 dosiahli úroveň 350 miliónov dolárov, v rámci MLS, nezostalo po Beckhamovom pôsobení ani stopy, naopak, súťaž vykazuje obrovský výnos.

Beckhamov prínos je obrovský. Rich Luker, americký novinár, priznáva: „ Predtým nebolo žiadne prepojenie medzi soccerom, ako hrou mladých, ktorej základy sa učili pri hre, a sledovaním profesionálneho futbalu. Rastom MLS sa popularita športu medzi 12 a 17 ročnými chlapcami, vyrovnala aj Major League Baseball.“

Američania začali socceru pripisovať vážnosť. Futbalová gramotnosť prispela aj k tomu, že hrdí Američania začali húfnejšie sledovať aj svoju reprezentáciu. Nie je náhodou, že na minuloročnom brazílskom šampionáte mali práve USA najväčší počet zakúpených vstupeniek zo všetkých zahraničných návštevníkov. Soccer, v minulosti označovaný za „budúcnosť športovej Ameriky“, je jej súčasnosťou.

Prirodzene, Američania však potrebujú svojich novodobých hrdinov, ktorí sa postarajú o to, aby soccer nestretlo v po-beckhamovskej dobe to, čo ho postretlo v dobe po Pelém. Po Thierrym Henrym MLS stratila zahraničnú hviezdu legendárnych rozmerov a hoci sa o hviezdny štatút starajú čoraz viac aj domáci, ako Clint Dempsey, náročné americké publikum potrebuje svojich hviezdnych internacionálov.

Frank Lampard mal byť novou tvárou MLS (foto TASR)

Ako facku a mnohí aj ako urážku, vnímali americkí priaznivci fakt, že proklamovaná hviezda MLS, Frank Lampard, nakoniec dal súťaži košom a ostáva, aspoň nateraz, v Manchestri City. Aj preto je vnímaná udalosť ohlásenia Stevena Gerrarda o tom, že po sezóne v Premier League, zamieri do LA Galaxy, ako toľko očakávaná vzpruha pre MLS a soccer v USA. Spolu s Kaká, ktorý má obliecť dres Orlanda City, to majú byť práve oni, kto začne ďalšiu, snáď úspešnú kapitolu športu, ktorý desaťročia bojuje o americké prežitie.