Zlatú loptu za rok 2014 získal Cristiano Ronaldo. Niet pochýb o tom, že zaslúžene.

„Ani o tom nerozmýšľam. Tak veľmi chcem byť profesionálny futbalista.“ Takto reagoval, vtedy 16-ročný, Cristiano Ronaldo, keď sa ho v jeho prvom rozhovore pýtali na to, čím by chcel byť, ak by mu futbalová kariéra nevyšla.

Portugalský futbalista obetoval futbalu všetko. Riskantná stávka chlapca z chudobných pomerov, pre ktorého bol futbal jedinou šancou, vyšla dokonale. Včera siahol už tretí raz na Zlatú loptu pre najlepšieho futbalistu sveta. Dokázal, že on je práve vzorom, ku ktorému by mali deti vzhliadať.

Všetko, čo Cristiano dosiahol, je výsledkom tvrdej práce. Iste, má aj veľký talent, čo dokazoval najmä v mladšom veku, keď udivoval svojimi kľučkami, prešľapovačkami a fintičkami. Jeho súčasná futbalová podoba je však výsledkom driny, od prepracovaných priamych kopov, cez fenomenálnu rýchlosť, výskok, či ďalšie fyzické aspekty, až po zmenu štýlu hry, ktorou za ostatné roky prešiel. Práve jeho pracovnú morálku by mali obdivovať milióny ľudí, či už mladých, alebo starých, či už športovcov, alebo ľudí, snažiacich sa presadiť v inom odvetví.

Na svete sa totiž nerodí veľa Ronaldinhov, prirodzených talentov od Boha, ktorým všetko ide prakticky samo. A keď sa už narodia, tak, podobne, ako práve Ronaldinho, nedajú do svojej práce to maximum, ktoré by mohli. Cristiano je iný. Je dôkazom, že tvrdou prácou môžete dokráčať na vrchol.

Iste. Môžete mu vyčítat to, či ono. Môže vás rozčuľovať svojou povesťou primadony. Môže vás rozčuľovať, že sa pri fotkách postaví na špičky, aby vyzeral vyššie. Môže vám žily trhať, že má postavenú sochu v nadživotnej veľkosti a „obdarenú“ ako býk zo španielskej corridy. Môže vás hnevať, že oslavoval gól vo finále Ligy majstrov na 4:1, ako by práve rozhodol finále majstrovstiev sveta. Môže sa vám zdať smiešne, že pri včerajšom preberaní vykríkol „Siiiim“. Môže vás škrieť, že sa hnevá na spoluhráčov, ak mu neprihrajú. Môže a nemusí. Podľa toho, či sa chcete inšpirovať, alebo byť „hejter“ z presvedčenia.

Za všetkým, totiž, je nejaký príbeh. A ten Ronaldov je príkladom tvrdej práce snáď v každom aspekte. Jeho oslava už prakticky nič neriešiacej penalty, totiž vyšla z toho, že Cristiano utrpel len pár týždňov predtým zranenie. Médiá, nielen, v Španielsku hovorili, že si jeho tvrdá práca vyberá daň a po tomto zranení, ktoré sa tiahlo prakticky od januára, už nikdy nebude taký, ako predtým. Pred vysneným finále vynechal niekoľko týždňov, počas ktorých napríklad zmeškal finále Copa del Rey, či dôležité ligové zápasy, počas ktorých sa rozhodlo, že Real do boja o titul nezasiahne. So zaľadovanými nohami nastúpil na finále a so svojim tímom vyhral. „Dokázal som to!“, hovorila jeho oslava, nie to, že strelil „nejaký“ gól.

Všetko, na čom Ronaldovi záleží, je, aby sa zlepšoval on i jeho tím. Jeho kolegovia často opakujú, že práve on je prvým, kto prichádza na tréning a posledným, ktorý odchádza. Hlavne preto sú pripravení neraz obetovať svoje hviezdne štatúty, zabudnúť na stámiliónové hodnoty a pracovať pre Ronalda. Len skutočne tí najväčší futbalisti sa na podobnú dôveru spoluhráčov môžu spoľahnúť. Boli by toho schopní, keby v ňom videli egoistickú primadonu? A keď ešte aj jeho rozprávkovo bohatí spoluhráči vedia oceniť jeho profesionalitu, nemali by sme aj my?

V minulosti Cristiano čelil kritike kvôli svojmu správaniu. Mnohí, hoci ho nepoznali, kritizovali jeho povahu. Dokonca na tom postavili argumenty, prečo by nemal byť považovaný za najlepšieho na svete. Cristiano uplynulý rok opäť vstúpil do seba, nemetal blesky všade  naokolo, ale zmenil sa. Za posledný rok prakticky nedal novinárom dôvod na škandál. Obvinili ho zo škaredého nadávania Messimu. Ronaldo zareagoval tak, že svojho rivala označil za hráča, s ktorým by si chcel určite raz zahrať, lebo chce hrať s najlepšími. Keď ho kritizovali za nedostatočný rešpekt voči trénerom, povedal o Ancelottim, že je najlepším trénerom, pod akým bol (a to hral pod Pellegrinim, Mourinhom, či istým Alexom Fergusonom). Keď ho kritizovali za to, že sa na minuloročnom predávaní ocenení rozplakal, odpovedal na tohtoročnej udalosti bojovým pokrikom „siiiim“.

Cristiano Ronaldo na sebe neustále pracuje. Neustále dokazuje, že sa chce zlepšovať. Neustále posúva svoje limity, na ihrisku i mimo neho. Napriek tomu, že je možno osobou, ktorá najviac rozdeľuje futbalový svet, má pred sebou len jeden cieľ: byť najväčším profesionálom v histórii. A stoja za ním výsledky. Veď trojnásobným držiteľom Zlatej lopty je len Marco van Basten, Michel Platini, Johan Cruyff, Lionel Messi a on. Úzky zoznam futbalovej smotánky. Jeho sen o kariére profesionálneho športovca vyšiel. Práve preto je príkladom hodný nasledovania.