Futbalisti Realu Madrid v novom roku 2015 zatiaľ nie sú veľmi úspešní. Prerušili svoju dlhú víťaznú sériu a tiež vypadli z národného pohára. Je to kríza, alebo len výsledková zhoda okolností?

Komentár Filipa Chudého

Na konci minulého roka futbalisti Realu Madrid potiahli skvelú dvadsaťdvazápasovú sériu víťazstiev, ako jediní nestratili v základnej skupine Ligy majstrov ani bod, no a rok plný výhier zakončili najlepšie ako mohli, keďže zdvihli nad hlavu trofej určenú majstrovi sveta klubov. Vo finále nad San Lorenzom triumfovali štyri dni pred Vianocami, teda mali určite príjemné sviatky. Lenže zrejme sa počas nich prejedli šalátu a koláčov, pretože po nich to zrazu výsledkovo nejde. Výstrahou už bola hladká predsilvestrovská prehra 2:4 s AC Miláno. Nad tým sa síce dalo mávnuť rukou, pretože oba kluby išli do Dubaja predovšetkým za zárobkom, ale následná ligová prehra vo Valencii 2:1 a včerajšie spečatenie pohárového vypadnutia s Atleticom Madrid už naznačujú určitý problém.

Real nielenže neprekoval svetový rekord brazílskej Coritiby, ktorá vyhrala 24 zápasov za sebou, ale ani neobháji víťazstvo v Španielskom pohári, čo sú pre najväčší klub na svete straty. No tiež treba dodať, že nie zásadné. Veď o svetovom rekorde v dĺžke víťazstiev sa poriadne ani nevedelo. Ak by sa Real k tejto méte nepriblížil, nikto by stratu šance na jej prekonanie ani neriešil. Viac preto určite mrzí vypadnutie v kráľovskom pohári, ktorý by mal kráľovský klub chcieť vyhrať. Lenže keď si uvedomíme, že nie tak dávno ju nevyhral 18 rokov za sebou, dostaneme obraz o tom, že pre klub asi až takú mimoriadnu dôležitosť nemá. Tú predstavuje ligový titul a v neposlednom rade Liga majstrov, no a práve v týchto súťažiach biely balet ešte tancuje. Až výsledok v nich povie, aká bola pre klub prebiehajúca sezóna.

Ak obyčajné mužstvo dosiahne v prvých štyroch zápasoch nového roka bilanciu 1-1-2, nikdy to nie brané za katastrofu, lenže ak sa hovorí o najlepšom mužstve v krajine, čo Real Madrid je, začne sa okamžite rozoberať, čo sa deje, či náhodou mužstvo nepadlo do krízy. Ja si dovolím povedať, že Los Blancos v žiadnej kríze nie sú. Áno, ich bilancia je síce výrazne horšia ako obvykle, ale môžeme to považovať skôr za výsledkovú zhodu okolností.

Už po ich triumfe na MS klubov som napísal, že môžu mať na začiatku nového roka malý problém, čo sa aj potvrdilo. Ak mužstvo totiž vyhráva tri mesiace v kuse v rytme streda – víkend, nikdy mu žiadna pauza nepomôže pomôcť, skôr iba naopak. A presne to sa stalo Madridčanom. Vo Valencii nepodali optimálny výkon, hoci aj ten by stačil vo väčšine prípadov na víťazstvo, no nie vtedy, keď proti vám stojí mužstvo zo špičky súťaže, ktoré je navyše maximálne motivované vás poraziť. Následná prehra na pôde Atletica Madrid bola z podobného súdka, pričom ak necháte proti španielskemu majstrovi sedieť na lavičke najlepšieho hráča sveta, o veľké problémy si priam koledujete.

Postup Atletica je aj preto zaslúžený, navyše Los Colchoneros sú maximálne nepríjemný súper, ktorý dokáže využiť každé zaváhanie, čo sa ukázalo aj včera, veď iba dvakrát vystrelili na bránu... No a práve vo včerajšom zápase sa tiež ukázalo, že Real nie je v kríze. Mužstvo v kríze totiž nedokáže roztočiť taký ofenzívny kolotoč, aký ukázal biely balet v určitých fázach zápasu.

Zápasy po zimnej prestávke prinášajú akoby nový začiatok, v ktorom sa začína prakticky od nuly, podobne, ako je tomu v úvode každej sezóny. A je len pripomeniem, že na začiatku tej súčasnej Real nezvládol dvojzápas s Atleticom a ani výsledkový vstup do ligy. No Carlo Ancelotti urobil určité úpravy, hráči sa dostali do tempa a do konca roka iba vyhrávali. Niečo podobné sa dá očakávať aj teraz, toto nie je žiadna kríza, toto je iba malý výkričník, z ktorého sa Real Madrid rýchlo poučí a vráti sa na víťaznú vlnu.