Osrblie 16. januára (TASR) - Benjamín Leitner obetoval biatlonu a Osrbliu takmer celý život, pred SZU dokonca odložil aj naplánovanú operáciu kolena. Bez nej chodí ťažko, kríva, prehrýza sa bolesťou. Bývalý prezident zväzu je chodiacou encyklopédiou, prežil začiatky, časy najväčšej slávy, zrod a prerod Osrblia. Vo funkcii riaditeľa Národného biatlonového centra ponúkol SZU optimálne podmienky a celého seba.

Každý jeden úspech slovenského biatlonu prežíval. V roku 1999 dokonca neváhal skočiť do ľadovej nádrže po bronzovom úspechu Mareka Matiaška na 19. SZU. "Áno, bol som prezident zväzu, no to mi nezabránilo, aby som sa okúpal v bazéne. Bola to krásna univerziáda, pamätám si, keď som odovzdával medaily, 2500 ľudí sa radovalo a tlieskalo. Pred slávnostným vyhlásením s bronzom Matiaška sa odrazu priestor vyľudnil, kulisa vyparila a ja som nevedel, čo sa deje. Odrazu mi došlo, všetci sa zhromaždili okolo nádrže, aby si nenechali ujsť zážitok a mňa, ako sa kúpem pred ich zrakmi v -18 stupňoch. Úspešnosť bola obrovská, radosť takisto, no boli to iné časy. Keď sme organizovali svetový šampionát v roku 1997, kmitali sme na samom špici popularity, predali 20-tisíc lístkov a naši muži i ženy premietnutí vo výsledkoch boli tým najlepším lákadlom. Naozaj slávne časy, v organizácii, v úspešnosti, ZOH v Nagane všetko korunovalo. Ja by som vtedy aj skolaboval na strelnici, panovala eufória, žiaľ, za všetky výsledky od samostatnosti počnúc sa biatlonu primeranej odmeny v podpore štátu nedostalo," vyznal sa Leitner pre TASR.

Momentálne stojí pred ďalšou výzvou, aj keď trochu z iného priečinka a v inom veku: "Ak vznikla možnosť organizovať znovu univerziádu, tak ustúpila aj operácia kolena, ktorú som mal dohodnutú a termínovanú. Radikálny zákrok s totálnou rekonštrukciou kolena som preložil a povedal si, že všetko urobím, aby sa Slovensko nehanbilo a na vysokej úrovni ju zorganizovalo. Keď už nemáme Svetové poháre, tak si musíme pomôcť inak, televízne prenosy budú pre biatlon a celý región veľká reklama a my nechceme zlyhať ani tým najmenším spôsobom. Moja vyťaženosť v maximálnej podobe sa začala 26. decembra, keď sme narýchlo montovali delá. Počasie nám dlho nedovolilo zasnežovať, 26. sme všetci nastúpili a zasnežovať začali. Odvtedy som v plnom nasadení 12 až 16 hodín denne."

Zimné vývrtky počasia dávajú poriadne zabrať a Osrblie si ich užilo ako cirkusový tiger bič krotiteľa. "Táto zima nás vycvičila poriadne," povzdychol si Benjamín Leitner. "Zimy sú kolísavé, nám robí najväčší problém, že vodu ťaháme po povrchu, s tým je strašná robota, nikomu by som ju neprial. Štyri nízko a osem vysokotlakových diel nám vyrobili dosť snehu, no vrchnú trať vzhľadom na veľkú vzdialenosť sme nemohli takto zasnežovať. Navozili sme 140 áut, nastupujú tatrovky a všetok sneh, ktorý sme nastriekali v doline, rozvezieme na celý štvorkilometrový okruh. Trať sme upravili s tým, že sme ju predĺžili na stranu do doliny, kde slnko nesvieti."

Za hrsť najväčších želaní by mohol pred SZU Benjamín Leitner okamžite vytriasť z rukáva. "Nemáme stabilné zasnežovanie a vždy siahame na to, čo sa ukazuje akútne. Bez stopercentného zasnežovania nastávajú veľké problémy, náš systém s 200-metrovým ťahaním káblov za ratrakom a hadíc po povrchu je úmorný. Najväčší problém by nastal, ak by sa kábel poškodil a vyhodil elektrinu v celom areáli. Stalo sa nám, že sme každé dve hodiny menili delá v -19 stupňoch mrazu a kým sme sa vrátili, hadice boli zmrznuté. Aj pri úsilí získať od IBU áčkovú licenciu nastane asi neriešiteľný problém. Podmieňuje sa zásobárňou snehu, a to pri týchto odrobinkách financií nepripadá do úvahy. V Novom Měste na Morave sa spojili biatlonisti s lyžiarmi a vybudovali jeden viacúčelový areál, 680 miliónov českých korún im dala vláda, teraz na zásobáreň ďalších 450 miliónov. Nám sa môže o tom len snívať. Zásobáreň snehu v časoch slávy a fungovania sme navrhovali v doline, kde zasnežujeme na úplnom konci a slnko zasvieti až 16 apríla, žiaľ márne."

SZU by sa v organizácii mohla porovnať s pretekmi Svetového pohára. Benjamína Leitnera ťažko niečo prekvapí, areál pozná ako vlastnú dlaň. "Teraz nám odpadli starosti s ubytovaním, inak všetko zodpovedá sveťáku. Na všetko vystačíme s 12 technikmi pôsobiacich na strelnici, tratiach, pri ratrakoch. Pomôže 12 platených usporiadateľov a s nimi 36 študentov z breznianskeho gymnázia. Poznáme každý jeden detail, už si len zaželať, aby nám doprialo počasie."

Leitner si dôchodkový vek užíva tak, ako si celý život navykol, prácou v mene najväčšieho pána, biatlonu. "Sedem rokov som ešte venoval lyžiarskym strediskám na Balogu a na Skalke, vrátil som sa a teraz som riaditeľ areálu v Osrblí, pri mojej srdcovke. Keď som sa vrátil, ťažko bolo naprávať pokazené, snežné delá zmrznuté, spadnutú strelnicu, nefunkčné čerpadlo, no dali sme to dohromady. Od roku 1981 sme sústavne budovali v rámci možností, bojovali s kadečím a vytvoril som si osobitný vzťah k Osrbliu. Či sa vrátia slávne časy, to už je asi otázka pre niekoho iného, onedlho budem mať 74, mali by si nájsť za mňa náhradu, ja pomôžem, koľko budem môcť. Ak by nebolo biatlonu, asi by som vyzeral dnes inak, ktovie, možno spokojnejšie, pretože viem, čo všetko by sa ešte patrilo v Osrblí dotiahnuť. Ja sa s tým budem asi zožierať dlhšie."

dd ph /k dispozícii sú zvukové záznamy/