Kitzbühel 22. januára (TASR) - Špecialitkou 75. ročníka "hahnekammských pretekov" v Kitzbüheli bude obnovenie cieľového skoku. V tirolskom stredisku sa o tom pred sobotňajším zjazdom na Streife dosť debatuje. Témou je paradox, že organizátori spolu s expertmi z FIS k tomuto kroku pristúpili práve v čase, keď sa rysuje krkolomne náročná súťaž na ľadovej trati.

Od roku 2010 sa kultové preteky končili zníženým skokom do cieľovej roviny a to pre ťažké pády, ktoré totálne nabúrali kariéry dvoch lyžiarov, Scotta McCarthyho v roku 2008 a mimoriadne talentovaného Daniela Albrechta o rok neskôr. "Albrecht išiel na skok v záklone, to sa nesmie. Ani skokan na lyžiach si nenadíde na 'stôl' v záklone," zdôraznil pre APA riaditeľ pretekov Peter Obernauer. Jasne tak naznačil, že išlo o veľkú Švajčiarovu chybu a o individuálnom zlyhaní hovoril aj v prípade Američana. Preto sa skok renovoval do pôvodnej veľkosti, ale s novinkami: "Je harmonickejší a sú pri ňom navádzače. Je riadne označkované, kde sa pretekár dostáva do vzduchu, takže s tým bude počítať."

S tým cieľovým skokom je to tak, že je to čosi, čomu Rakúšania radi hovoria "spektákel", teda nejaká udalosť, či akcia, ktorá vyvoláva jedinečné vzrušenie. Pri tomto skoku nejde ani tak o jeho extrémne parametre, ale o to, že ho veľmi dobre vidí drvivá väčšina divákov. Lenže je tu tiež jeden závažný fakt, že zjazdári naň nachádzajú unavení a s preťaženým svalstvom po takmer dvoch minútach jazdy úsekmi, ktoré sú oveľa zradnejšie a náročnejšie.

Už štart je ostrý, najostrejší na svete. Pri pohľade z búdky tuhne menej skúseným borcom krv v žilách, lebo sa ide priamo dole a po pár metroch nasleduje obrovský skok do Mausefalle (Myšia pasca). Pretekár si nemá kedy vychutnať slastný pocit úspešného dopadu, lebo musí správne vojsť na Steilhang (Strmina), ktorý je značne kritériový. Je to esíčko v extrémnom sklone, mimoriadne technická pasáž, po ktorej nasleduje dlhý kĺzavý úsek v úzkom priestore, preto treba nabrať optimálne tempo. Ale určitá strata sa ešte dá dohnať aj v druhej polovici a toto robí Streif neopakovateľným. Po známom skoku na Alte Schneise (Starý priesek) sa pretekár z lesa dostáva na "čistinku"či "pastvinu", pričom na Seidlalme ide opäť o sofistikovanú lyžiarsku techniku. Po chvíli nasleduje silne "parametroidná" Hausbergkante, teda skok z "pahorkatej obruby", kde je pre zmenu dôležitý dopad, lebo príliš nízky by znamenal stratu na šikmom spáde Traverzy, príliš vysoko môže zase znamenať problém s pokojným udržaním lyží, ktoré sa potom rútia k cieľovému skoku. Obernauer tvrdí, že tento rok to všeobecne bude viac o udržaní lyží, teda menej o paliciach pod pažami a viac o balansovaní a vyrovnávaní zjazdárskych pozícií.

Špeciálne v Kitzbüheli sú aj pretekárske prémie, vo Svetovom pohári najvyššie. Tento rok ich balík predstavuje 750 tisíc švajčiarskych frankov (necelých 630.000 eur).

ph