Nielen posledný zápas proti Atlantu Mytišči, ale vlastne celá séria domácich zápasov ukázala, prečo hokejisti Slovana nemôžu postúpiť do play-off. Totálna mizéria, nedôvera, neschopnosť a všetky ďalšie negatívne aspekty môžeme vidieť v ich prejave.

Komentár Filipa Chudého

Písať v tejto chvíli o tom, že hokejisti Slovana stratili po včerajšej prehre s Atlantom Mytišči reálnu šancu na play-off nemá žiadny zmysel a vlastne ani opodstatnenie. Tú stratili totiž pred takmer mesiacom, keď nezvládli sériu zápasov, ktorá bola označená za rozhodujúcu v sezóne. Vtedy v sérii trinástich zápasov získali belasí iba chudobných štrnásť bodov. No tá teraz pomaly vyznieva oproti tomu čo nasledovalo, ako jedna z najlepších fáz sezóny. V novom roku hral Slovan osem zápasov a získal v nich iba zahanbujúcich päť bodov. Aj preto padol náš jediný zástupca na úplné dno Západnej konferencie KHL, popravde, nič iné si ani za predvádzané výkony nezaslúži.

Za tie nesie zodpovednosť predovšetkým vedenie, ktoré si vyberá realizačný tím a hráčov. Najväčšou hlúposťou Krajčiho a spol. nebolo to, že zle zložili káder, ale že Rostislava Čadu dohnali k tomu, aby sa sám vzdal trénerskej funkcie v klube. Vraj prekážalo to, že Slovan hral pod jeho vedením defenzívne. To je síce pekná výčitka, ale sám reprezentačný tréner Slovenska Vujtek sa vyjadril, že to je jediná cesta k úspechu pre slovenský hokej a aj preto ho výkony našej „20“ na MS potešili. Angažovanie Fína Matikainena bol tiež veľký omyl, no ak má niekto iný názor, nech sa pozrie na tabuľku a vlastne aj výkony, ten ofenzívny „orchester“ je viditeľný.

Ťažko sa určuje, kto je v ňom dirigentom, keďže občas to vyzerá tak, že každý z hráčov si robí na ľade čo chce. Alebo lepšie povedané, všetci robia všetko naopak. Keď Slovan ubráni súpera na dvoch góloch, väčšinou nedá žiaden, no a keď to zas ide ofenzíve, vybuchne defenzíva na čele s brankárom, pričom je jedno, či je v nej starý alebo mladý muž s maskou. Zápas s Mytišči naplno ukázal, prečo slovenský hokej nemôže mať zastúpenie v play-off tejto prestížnej súťaže. Totálny nedôraz pred oboma bránami, k tomu obrovské individuálne chyby, lacné inkasované góly, no a keď sa už nejakým zázrakom dostane dvakrát do vedenia, tak si ho udrží iba 28 a 7 sekúnd, čo je na zápis do knihy babráckych rekordov.  A keď príde šanca aspoň na remízu, nepremení sa trestné strieľanie... Obraz absolútnej zúfalosti dokreslený.

Priznám sa, pred sezónou som veril, že o štyri body Slovan do play-off prejde, no už v septembri po konci trénera Čadu som v to prestal čo i len dúfať. Šport je totiž spravodlivý, takže bolo vlastne jasné, čo bude v sezóne nasledovať. Optimista síce bude hovoriť, že belasí hrajú ešte o 30 bodov a strácajú na vyraďovaciu časť sezóny „iba“ 10, no reálne uvažujúci človek začne radšej premýšľať o tom, čo urobiť už teraz, aby budúca sezóna vyzerala aspoň trochu dôstojne. Táto sa stala fiaskom už vtedy, keď z donútenia odišiel tréner Čada.