Na MS 2010 zažiaril Róbert Vittek, lenže prakticky odvtedy sme sa s pozíciou hrotového útočníka trápili. Čiastočne zabudnúť na to dal až teraz na jeseň Adam Nemec, ktorý si vďaka výkonom vypýtal lukratívny angažmán, no a práve to môže byť pre nás problém.

Komentár Filipa Chudého

Keď Róbert Vittek strelil na svetovom šampionáte v JAR štyri góly, ani sme nechyrovali, že najbližšie štyri roky sa s pozíciou hrotového útočníka budeme vyslovene trápiť. Vittek v dôsledku zranení odohral pod Weissom už len štyri stretnutia a keď sa vracial do národného tímu za Grigu a Hippa vydržal na trávniku v Belgicku len 15 minút. Potom prišlo totiž opäť smolné zranenie.

Keďže počas týchto štyroch rokov Vittek prakticky za reprezentáciu nemohol hrať, museli sme hľadať ďalšie alternatívy. Postupne sa na hrote za vystriedali Šesták, Hološko, Šebo, Piroska (hoci ten v systéme 4-3-3), po Weissovom odchode boli skúšaní Bakoš, Jakubko, ktorého noví tréneri vrátili do národného tímu, Ďuriš a Sylvestr. Nemec hral síce chvíľu aj pod Weissom, no poriadnu šancu dostal až od Kozáka. A aby som bol úplný, epizódne sa na hrote objavili aj Oravec, Jendrišek, Depetris a Zreľák. Vitteka sa tak za štyri roky pokúsilo nahradiť 13 útočníkov a nakoniec to len jeden z nich čiastočne dokázal.

Ján Kozák vsadil všetko na jednu kartu s menom Adam Nemec. Kozák postavil Nemca v každom dôležitom zápase, no povedzme si na rovinu, žiadna vyslovená sláva to na začiatku nebola, keď Nemec striedal výkony ako na hojdačke. Takmer rok trvalo, kým ukázal, že môže byť hrotom, na aký bude spoľahnutie. Stalo sa tak v súboji s Maltou 4. septembra 2014, kedy ma výkonom utvrdil, že sa v ňom Kozák nemýli. Po stretnutí síce tribúny pískali, ale ja som bol spokojný, zistil som, že do bojov o Euro ideme s dobrým hrotovým útočníkom, ktorého absenciabola hlavným dôvodom nášho neúspechu v dvoch predchádzajúcich kvalifikáciach.

Po zápasoch na Ukrajine, v Bielorusku a Macedónsku sme sa nezaoberali hlavnou témou predchádzajúcich dvoch kvalifikácií, prečo to útočníkom nejde, ale tešili sme sa z víťazstiev, ku ktorým Nemec výrazne pomohol. Čím bola jeho situácia v Unione Berlín horšia, tým mu Kozák dával väčšiu dôveru a Nemec ju splácal. Lenže aj reprezentačný tréner zdôrazňoval, že Nemec musí začať hrávať, čo vyrieši jedine nový klub. Preto keď vyšla správa o tom, že Nemec prestupuje do New Yorku City, kde si zahrá po boku veľkých mien ako Villa či Lampard, veľká väčšina ľudí sa potešila. Ja k ním ale nepatrím....

Nie že by som mu nedoprial tento zo všetkých smerov lukratívny angažmán, naopak, zaslúži si ho, no neteší ma, že opäť sa zrejme vyskytne problém na hrote nášho útoku. Pravidelné zmeny Nemcovho biorytmu, ktoré spôsobí časový posun, mu nemôžu v odovzdávaní čo najlepších výkonov pomôcť. Pred prvou tohtoročnou reprezentačnou akciou hrá New York City v Colorade, čiže náš útočník sa bude pasovať s osemhodinovým časovým posunom, mal by mať na to šesť dní. Pred druhou akciu hrá vo Philadelphii, čiže to bude o niečo lepšie, mal by mať sedem dní na šesťhodinový posun. Pred kľúčovým septembrovým dvojzápasom so Španielskom a Ukrajinou to bude šesť dní na šesťhodinový posun, lenže tieto zápasy delia od seba tri dni, čiže už teraz si myslím, že proti Španielom hrať asi opäť nebude. A na kombináciu šesť-šesť to vyzerá aj pred záverom kvalifikácie. A všetko si treba ešte vynásobiť dvomi, keďže Nemec sa do USA bude po zrazoch vracať.

Raz sme už takýto prípad s reprezentačným útočníkom riešili, keď Ľubomír Reiter hrával v MLS za Chicago Fire. Len pripomeniem, že práve tento prestup prakticky ukončil jeho reprezentačnú kariéru, keďže jeho výkony ovplyvnilo práve cestovanie a prispôsobovanie sa časovým posunom. Sám už Nemcovi po prestupe stihol odkázať, že musí si vybrať reprezentáciu alebo klub, oboje sa zvládnuť nedá. A ďalšou komplikáciou je aj to, že kým Nemec pôjde počas jarnej časti reprezentovať, MLS pôjde ďalej bez prestávky, no a ja si pamätám na dosť prípadov, kedy začali kluboví tréneri našich reprezentantov zrazu prehliadať, čo zdôvodnili tým, že sa pred zápasmi nepripravovali s mužstvom. Sám Nemec to zažil v Unione Berlín.

Tento rok náš momentálne útočník číslo jeden oslávi 30. narodeniny, preto preňho zaujímavý prestup do USA prišiel v ideálnom čase, ale či to bolo v ideálnom čase aj pre reprezentáciu, to ukážu až najbližšie mesiace.