Do sveta seniorského futbalu vstúpil ako správny rodák z Trnavy, v drese “červeno- čiernych“. Svoje prvé dva zahraničné angažmány si odkrútil za riekou Morava. Po návrate domov patril k oporám Dunajskej Stredy, ale po oboznámení sa s ponukou zo strany poľského klubu s bohatou históriou neváhal a akceptoval ju. Momentálne si Michal Gašparík plní úlohy záložníka v Górniku Zabrze.

Prečo ste sa rozhodli odísť k našim severným susedom?

„Už som nechcel ostať v našej lige, hoci bol o mňa záujem zo strany MŠK Žiliny aj Slovana Bratislava. Ponuky som mal taktiež z českej ligy, ale tam ma to už tiež nelákalo. Chcel som vyskúšať inú, novú ligu a keď prišla dobrá ponuka z Górnika, rozhodol som sa prijať ju.“

Pociťujete spokojnosť alebo Vás stále niečo ťahá naspäť?

„Momentálne som spokojný. Dosť mi pomohlo aj to, že do klubu prišiel Robo Jež. Domov na Slovensko ma to výrazne neťahá. Teda, kvôli kamarátom a trénerovi by som sa do Dunajskej Stredy aj vrátil, ale liga ako taká ma v tomto období neláka.“

S Róbertom Ježom asi trávite dosť času aj mimo ihriska...

„Presne tak. S Robom sa poznáme už dlho a super si rozumieme. Bývame vlastne vedľa seba, a tak sme skoro stále spolu.“

Takže sa spolu venujete aj štúdiu poľštiny? Ozaj, dorozumiete sa už bez väčších problémov?

„Učím sa buď sám alebo s Robom, máme nakúpené slovníky. (úsmev) Najlepšie sa však naučíme počas komunikácie s ľuďmi. Môžem povedať, že som sa už zlepšil, čo sa týka bežných vecí, to sa už vcelku dorozumiem. Je to podobný jazyk, ale zasa všetkému sa hneď rozumieť nedá. Hlavné je však, že už rozumiem takmer všetkému, čo hovorí tréner.“

Prejdime k pôsobeniu v klube, ako by ste zhodnotili súčasného kouča i vzťahy v kabíne?

„Tréner je dosť prísny a svojský, dokonca by som povedal, že mne osobne príliš nevyhovuje jeho silový štýl trénovania. Ale čo sa dá robiť, musím si na to zvyknúť. Spoluhráči sú super a s nikým nemám žiadny problém.“

Jeden strelený gól, na druhý ste nahrali. To bol debut ako hrom...

„V tom zápase o všetkom rozhodol náš prvý gól.  Dovtedy to bolo vyrovnané, dokonca by som povedal, že náš súper bol o niečo lepší. Potom sme sa však dostali na koňa a už to išlo. Podľa môjho názoru som dal dva góly, uznali mi však len jeden, ale to je už jedno. Streliť spomínaný gól nebolo ťažké. Po rohovom kope sa ku mne dostala odrazená lopta, ja som ju už len zasúval pod brankára. Čo sa nahrávky týka, s Robom sme si medzi sebou dvakrát vymenili loptu a on to následne krásne trafil.“

Skúste porovnať úroveň našej a poľskej ligy. Čo majú spoločné a v čom sa odlišujú?

„Myslím si, že Ekstraklasa je dosť náročná súťaž, o niečo kvalitnejšia ako naša. Asi by som ju úrovňou prirovnal k českej lige. Dosť často je to tu o súbojoch a silovom futbale. Hrá sa rýchlejšie, z čoho vyplýva aj fakt, že hráč nemá veľa času, a preto ide viac do súbojov. V slovenskej lige je podľa mňa určite viac priestoru na technickejšiu hru. V poľskej lige hrá aj viac kvalitných hráčov, čo súvisí s faktom, že tu majú viac peňazí na nákup dobrých hráčov, cudzincov, napríklad dosť kvalitných a šikovných je čiernej pleti. Rozdiel vidím aj v tom, že v Poľsku sú veci okolo futbalu oveľa viac medializované. Aj divácka návštevnosť je vysoká, na zápasy chodí veľa ľudí, čo sa so Slovenskom nedá porovnávať.“

Majú Poliaci informácie o našej lige? Nepripomínajú Vám zápas v Chorzówe?

„Myslím si, že keby MŠK Žilina nehrala v Lige majstrov, tak by nepoznali ani jeden slovenský klub. O náš futbal sa veľmi nezaujímajú. O zápase našich reprezentácií sme sa bavili, ale práveže som im ja musel pripomenúť, že sme vyhrali a postúpili na Majstrovstvá sveta a oni nie. Skôr mám pocit, že Poliaci dosť podceňujú náš národ. Možno je dôvodom fakt, že sme oproti nim malý štát.“

Nezmenili ste len klub, ale aj mesto, respektíve štát. Ako sa Vám žije v Poľsku?

„Život ako všade inde. Sú tu pekné Poľky, takže ma to tu bude určite baviť.(úsmev) Celkovo, čo som mal možnosť postretávať sa s ľuďmi, boli milí. Zatiaľ sa nemám na čo konkrétne sťažovať.“

Takže ste spokojný s mestom, v ktorom žijete...

„Vlastne, v Zabrze, dá sa povedať, len pracujem. Je to hrozné mesto, také staré a banícke. Bývam v Katowiciach, hneď vedľa najväčšieho nákupného centra, čo je super. Práve tam totiž trávim ja aj ostatní spoluhráči veľa času. Centrum mesta však ani tu nie je najkrajšie, takže našťastie je tu spomínaný “obchoďák“. Bývam v novom byte v stráženom objekte a som spokojný.“

Okrem trávenia času v nákupnom centre si čím vypĺňate voľný čas?

„Kávičky sú u mňa veľmi časté, to je jasne. (úsmev) Okrem toho som závislý na internete (smiech), v lete mám rád tenis a kolieskové korčule. Dosť času mi však zaberá učenie, nakoľko študujem na vysokej škole.“