Španielsky útočník Diego Costa si po nedávnom zápase Chelsea s Liverpoolom vyslúžil trojzápasový dištanc za nešportové správanie a ohrozovanie protihráčov. Čo na to samotný útočník?

26- ročný útočník, ktorý v letnom prestupovom období posilnil z Chelsea z kádra španielskeho majstra Atlética Madrid vstúpil do Premier League ako víchor a čoskoro sa stal miláčikom fanúšikov The Blues. Už prvé zápasy na anglickej pôde však naznačili, že Costa to nebude mať ľahké, pretože jeho výbušná povaha sa stretala s menším pochopením, ako v španielskej La Lige, kde je temperament o niečo prirodzenejší.

Jablkom sváru sa stal predovšetkým odvetný zápas semifinále Capital One Cupu, ktorý Chelsea vyhrala 1:0 po predĺžení, avšak „Diegoal“ bol kritizovaný za šliapnutie na Emreho Cana, Martina Škrtela a taktiež za potýčku s inokedy pokojným Stevenom Gerrardom.

„Po tom, čo sa stalo v utorok som išiel domov a zaspával som s pocitom, že som neurobil nič zlé, pretože nikdy by som také čosi neurobil úmyselne. Je to očividné z video záznamov, avšak je tu to suspendovanie. Musím ho akceptovať, musím ho prijať. Som smutný, pretože nie som schopný pomôcť svojmu tímu, musím to však rešpektovať.“

Tak rýchlo, ako si španielskeho reprezentanta s brazílskymi koreňmi obľúbili fanúšikovia Chelsea, tak rýchlo ho naopak znenávideli podporovatelia ostatných klubov po celom Anglicku. Costa hrá tvrdo, chvíľami na hrane, ba až za hranou fair- play, ale podľa svojich slov nechce nikomu zle a po zápase je z neho iný človek. Riadi sa heslom, čo sa stane na ihrisku, to aj na ihrisku ostane.

„Nehovorím, že som anjel. Nie som anjel, to môžete vidieť. Ale vždy keď hrám, je to rovnakým spôsobom, spôsobom, ktorý ma vyznačuje. Rodina ma podporuje, to je môj chlieb a maslo, taktiež ale potrebujem odvádzať robotu pre tento klub, pre našich fanúšikov. Na ihrisku budem takýto vždy. Je to v mojej povahe a vždy bude súťažiť týmto spôsobom. Mimo ihriska som odlišný človek, čo môžete vidieť, avšak na ihrisku sa nezmením.“

Costa rozdelil futbalovú verejnosť na dva tábory. Prvý tvrdí, že by mal byť tvrdo trestaný a pokutovaný, ten druhý sa ho zastáva a myslí si, že aj keď hrá veľmi tvrdo, nechce protihráčov zraniť a jedným z aspektov jeho hry je divákov pripraviť veľkolepé divadlo.

„Koľko krát som niekoho zranil? Nikdy. Nikdy som nezranil iného protihráča. Áno, mám za sebou viacero incidentov, ale to je štýl mojej hry. Nechystám sa ho meniť preto, že som dostal zákaz hrať na niekoľko zápasov.“