Časy, keď slovenská reprezentácia budila na MS v hokeji rešpekt sa zdajú byť nenávratne preč. Spolu s nimi odišli aj Daviscupové dni radosti a eufórie z postupu do finále, či Fedcupový sen v podobe víťazstva. Aspoň, že máme ten futbal, ktorý nám v poslednej dobe robí radosť. Žiaľ, pri pohľade na fakty si kladiem otázku dokedy.

Quo Vadis Hokej?

Po rozdelení Československa sa naša hokejová reprezentácia musela dostať z dna – MS C- kategórie 1994 (Poprad a Spišská Nová Ves) 1. miesto, MS B – kategórie 1995 (Bratislava) 1. miesto. Roku 1996 sme si odkrútili premiéru na MS A – kategórie, Česi zase premiéru na tróne majstrov sveta . Po desiatom mieste na spomínaných  MS 1996, deviatom z MS 1997 a dvoch siedmych miestach z nasledujúcich šampionátov prišla určitá satisfakcia v roku 2000. Po rokoch, kedy sme na sebe niesli bremeno, ktoré nám na chrbát nasadilo rozdelenie Československa sme získali striebornú medailu. Ani zakopnutie o rok neskôr v podobe siedmeho miesta nám nestálo v ceste vystúpiť na Olymp ako majstrom sveta z Göteborgu v roku 2002.

VIDEO: Spomienka na MS 2002 vo Švédsku

Paradoxne, tento úspech stál za našimi ďalšími neúspešnými rokmi. Bronz z Helsínk o rok neskôr bol nasledovaný každoročným pádom v konečnom umiestnení. Vyvrcholením bol boj o záchranu v roku 2008, 10. miesto z roku 2009 a 12. miesto z minulého roka. Toto sú fakty. Žiaľ, veľmi smutné fakty. Bremeno, ktoré dostala slovenská hokejová reprezentácia na plecia po rozdelení Československa musela niesť v dôsledku politických rozhodnutí. Kto je však zodpovedný za aktuálne bremeno úpadku? Nastáva čas, kedy sa už nebudeme môcť obrátiť na generáciu, s ktorou sú spojené najväčšie úspechy nášho hokeja. Na veľkú škodu nastáva čas, kedy sa nebudeme mať obrátiť na koho. V roku 2002, kedy sme sa stali majstrami sveta  odohralo v NHL 31 Slovákov minimálne jeden zápas a Ján Lašák odchytal v troch zápasoch 177 minút. Minulý ročník odohralo aspoň jeden zápas 16 Slovákov plus brankári Budaj s Halákom. Úbytok, ktorý podľa všetkého nárastom najbližšie roky nebude vystriedaný. Hráči, ktorí by mohli hrať v NHL na takej úrovni ako Hossa, Višňovský či Chára jednoducho u nás nevyrastajú. Kde máme hľadať problém? Je chyba v kluboch, v mladých hráčoch alebo je to len o financiách? Faktorov je rozhodne viac. Výstroj je nákladná a o pár rokov budú hrať v našej lige iba deti bývalých hokejistov, funkcionárov a zbohatlíkov, ktorých hokej možno ani nebaví. Namiesto toho, aby sa zainteresovaní starali o rozvoj hokeja, rozbiehajú kariéry hotelierov, politikov a managerov.

Tento rok sa hrá na Slovensku svetový šampionát. Odložme tie ružové okuliare. Porovnajme si štadión v Bratislave a halu Scandinavium v Göteborgu, kde sme sa stali majstrami sveta. Hala Scandinavium bola postavená už v roku 1971. Do dnešného dňa spĺňa všetky parametre potrebné na usporiadanie MS v hokeji a jej kapacita je 12 044 miest. Kapacita prerobeného štadióna Ondreja Nepelu v Bratislave nebude ani 10 000. To však nemôžeme nikomu vyčítať, pretože prestavbou sa nedá kapacita zvýšiť o 7000 miest. Plánovaná cena prestavby bez DPH mala byť približne 1,9 mld. korún. Musím pripomenúť, že s výstavbou nového štadióna sa nezačalo kvôli vysokej sume (3,2 mld. SKK), ktorú by sme na výstavbu museli vynaložiť.  V súčasnosti je odhadovaná suma rekonštrukcie 2,7 mld. SKK. Toto sa deje v krajine bývalých majstrov sveta, kde nie je ani 9 rokov po tomto úspechu reprezentatívny štadión (pre porovnanie odporúčam porovnať s inými halami, v ktorých sa hrali zápasy MS – Hartwall, Riga arena, O2 aréna v Prahe atď.) 

VIDEO: Štadión Ondreja Nepelu zvnútra po rekonštrukcií

Hartwall Aréna, Fínsko - Helsinky

Riga Aréna, Lotyšsko - Riga

O2 Aréna, Česko - Praha

Kto za to nesie zodpovednosť? Juraj Široký po MS už nechce kandidovať na post prezidenta SZĽH. Čo nás čaká po jeho odchode? Máme to chápať tak, že kapitán opúšťa potápajúcu loď alebo je to naozaj len o tom, že by mal prisť niekto nový, kto prinesie do slovenského hokeja nové impulzy, ako to tvrdí pán prezident.

Juraj Široký je človek, ktorý bol jednak pri najväčších úspechoch Slovenskej reprezentácie, zároveň sa pod jeho vedením dostáva hokej na Slovensku do najväčšieho kŕča aký kedy zažil. B a ani C - kategória neboli za daných okolností horším stavom ako záchranárske práce v roku 2008. Všetci tí manageri by sa mali zamyslieť nad tým, kde sa robia chyby. My sme len konzumenti, ktorí sú nespokojní s výsledným produktom – Slovesnkým hokejom.

Ak by sa niekto snažil vydať slovník športových termínov, musel by sa tam nachádzať aj termín nazvaný slovenský jav. Jeho definícia by bola nasledovná: po svetovom úspechu prichádza strmý a nekontrolovateľný pád, ktorý zavinil akýsi Samo...

Pre nás konzumentov je však dôležité, že nás čaká šampionát, ktorý sa bude hrať u nás a môžeme si ešte vychutnať hokejové umenie velikánov ako Demitra, Stümpel či Šatan. Pevne verím, že našim jediným problémom počas šampionátu bude rozhodnúť sa, ktorý z týchto hráčov predvádza najlepšie výkony, veď našej reprezentácii budú fandiť všetci bez rozdielu.