Bronzový úspech juniorov, nádejná kandidatúra na MS 2019 a tohtoročný šampionát v Českej republike, to sú udalosti, ktoré najviac hýbu momentálnym hokejovým dianím na Slovensku. Porozprávali sme sa o nich s prezidentom SZĽH, Igorom Nemečkom.

Začnime nečakaným výsledkom, ktorý hneď na začiatku roka potešil hokejových fanúšikov. Je tento úspech o to cennejší, že prišiel v časoch, keď slovenský hokej nie je na vrchole svojich možností?

Nepovedal by som, že slovenský hokej nie je na svojom vrchole, no reálne nie sme momentálne na takej úrovni, aby sme nosili z každých majstrovstiev sveta akejkoľvek kategórie pravidelne medaily. Niektorí ľudia na Slovensku si to myslia alebo želajú, no je to mylná predstava, pretože pri tej základni, ktorou disponujeme, môžeme na úspech pomýšľať len pri určitej správnej konštelácii hviezdnych hokejistov, či dobrého tímového výkonu. To bol prípad seniorského šampionátu v roku 2012, keď sme nečakane priviezli z Helsínk striebro a je to aj prípad tohtoročného kanadského šampionátu. Prvá medaila po šestnástich rokoch je veľký úspech, no ja verím, že nie posledný.

Mnohí, vrátane trénera Bokroša, vyzdvihovali prínos projektu Slovensko 20 v našej extralige. Po minulých šampionátoch však projekt čelil kritike. Je naozaj projekt v tejto podobe jedinou záchrannou vestou našich juniorov?

O projekte Slovensko 20 sa dlho a veľa rozpráva, no ja k tomu poviem len to, že ľudia, ktorí tento, ale i akýkoľvek iný, projekt chcú vidieť negatívne, ho budú vidieť negatívne. Jednoznačne som presvedčený o tom, že bez siedmich rokov jeho fungovania by sme, nielenže nebojovali o medaily, ako sa nám podarilo v roku 2009, či tento rok, my by sme nehrali ani A kategóriu juniorského šampionátu! Projekt vznikol hlavne preto, že sme nemali možnosť mladých hráčov udržať na Slovensku. Kvôli nedostatočnému priestoru v extralige odchádzali do zámorských juniorských súťaží, kde sme však nemohli mať dostatok informácií o ich športovej výkonnosti a progrese. Z toho vyplývalo, že na turnaje odchádzali tímy nepripravené. Hráči z juniorskej súťaže u nás pritom nedosahujú výkonnosť na to, aby mohli hrať v elitnej kategórii majstrovstiev sveta. Projektom sme dosiahli to, že dnes má možnosť hrať seniorský hokej väčší počet juniorov, hoci zdôrazňujem, že ešte stále nie dostatočný. Aj po tomto šampionáte sme zo zahraničia počuli hlasy, ktoré nám v dobrom závidia, že naši hráči môžu dvakrát denne, od augusta do decembra, spolu trénovať.

Projekt „dvadsiatky“ však pre jednotlivé ročníky končí majstrovstvami sveta. Tento rok kluby vytiahli do prvého tímu hráčov ako Godla, Hochel, Bondra, dá sa povedať, že hlavne kvôli bronzovému ošiaľu. Ako zabezpečiť, aby reprezentanti, ale aj iní juniori, plynule prešli do seniorského hokeja aj po skončení účasti v projekte?

Štatistiky z minuloročného zasadnutia výboru SZĽH jednoznačne preukázali, že vysoké percento hráčov, ktorí prešli projektom, si aj po jeho skončení našli miesto v extraligových tímoch. Preto si nemyslím, že by vytiahnutie hráčov z bronzového tímu do extraligy bolo len marketingovým ťahom, ale skutočnosťou, ktorá je za sedem rokov už pravidelnosťou. Samozrejme, my, ako zväz, nevieme ovplyvniť to, či extraligové kluby juniorom dajú šancu v najvyššej súťaži. Našou úlohou je účinkovaním v projekte ponúknuť v podobe hráčov tú najvyššiu možnú kvalitu, zvyšok je na kluboch a samozrejme na hráčoch.

Nie je cestou zavedenie povinných kvót po vzore Česka (zavedenie povinného počtu juniorských hokejistov v tímoch prvej a druhej najvyššej súťaže, pozn.)?

Aj to je otázka pre budúcnosť a jedna z alternatív, ktorými sa budeme zaoberať. V minulosti sme zaviedli motivačné ohodnotenia pre kluby, poskytujúce zápasovú prax juniorom v extralige, no neskôr sme odhalili, že si mladíci pripisovali extraligové štarty, no ich hrací čas bol v priemere dve-tri minúty na zápas, čo nemôže stačiť. Preto sme od toho upustili a zvolili cestu, ktorá momentálne funguje.

Prejavilo sa hokejové nadšenie, ktoré zavládlo po bronzovom úspechu, v podobe zvýšeného záumu sponzorov ?

Ten tu nebol ani po seniorskom úspechu v roku 2012, teraz už vôbec nie. Pokiaľ nepríde k výraznej zmene v nastavených pravidlách, zvýšený záujem ani nenastane. Po seniorskom zlate v roku 2002 sme si, čo sa týka financií, nasadili ružové okuliare, no realita je taká, že sponzori nemajú motiváciu podporovať šport. Priestor na posun vidíme v pripravovanom zákone o športe, v ktorom musí prísť zadefinovanie financovania športu zo štátnych prostriedkov, ako aj to, ako zaobchádzať s peniazmi zo súkromného sektora. Bežnou praxou v okolitých krajinách je napríklad poskytovanie úľav, hlavne daňových. To by mohla byť motivácia pre sponzorov aj u nás.

Ďalšou výbornou správou pre Slovensko zo začiatku tohto roku bolo, že sme ostali osamotení v hre o usporiadanie MS 2019. Čo by sa muselo stať, aby nám šampionát takpovediac nepriklepli?

Dnes ťažko špekulovať o tom, čo by sa muselo stať. Vieme to, že máme veľmi veľkú šancu na to, aby sa majstrovstvá sveta v roku 2019 konali práve na Slovensku.

Ako dlho trvá taká príprava kandidatúry a čo všetko musí kandidát vykonať?

Zvyčajne príprava kandidatúry trvá približne dva roky. Následne kandidát odovzdá pripravený materiál IIHF. Federácia vyšle expertnú skupinu, ktorá má za úlohu posúdiť pripravenosť kandidáta na organizáciu turnaja a posledným bodom je predstavenie kandidatúry hlasujúcej komisii, vrátane motivačných videí, prezentácie kandidátskych miest, štadiónov a celej krajiny. Tým sa kandidatúra z našej strany končí a potom už je na komisii, či odobrí (keďže v tomto prípade sa už nebude vyberať z viacerých kandidátov) organizáciu šampionátu na Slovensku. Pätnásteho mája tohto roku teda padne definitíva a my sa budeme môcť začať pripravovať na samotnú organizáciu turnaja.

Prečo sme sa rozhodli práve pre rok 2019?

V organizácii majstrovstiev sveta funguje akási mapa kandidátov. Záujem, prostriedky a dostatočnú podporu má asi jedenásť krajín na predných priečkach svetového renkingu, z čoho musíme odpočítať Kanadu a USA, kde ten záujem o majstrovstvá sveta nie je veľmi vysoký. Keď sme si spočítali, v ktorých rokoch tieto tradičné krajiny kandidujú, vzali do úvahy, že v roku 2018 sú olympijske hry, po ktorých šampionát nemá tradičnú úroveň, vyšlo nám, že by sme to mohli skúsiť práve v roku 2019.

Podobne uvažovali aj Švajčiari. Prečo sa nakoniec kandidatúry vzdali?

Švajčiari to nakoniec vyhodnotili tak, že chcú kandidovať v roku 2020, preto svoju prezentáciu posunuli o rok neskôr. Nám tak odpadol jediný súper.

Nešlo by o prvé majstrovstvá sveta zorganizované u nás. Ako sme dokázali využiť fakt, že sa u nás konal šampionát v roku 2011?

Z organizácia šampionátu sme určite profitovali, a to hneď z niekoľkých dôvodov. Napriek kritike ceny výstavby, nám dnes v hlavnom meste stojí hala, ktorá je využívaná naplno, v rámci hokejových, kultúrnych i spoločenských akcií. Pôvodne sa počítalo s výstavbou nového štadiónu, na inom mieste, no rozhodnutie padlo tak, že kvôli polohe prakticky v centre mesta, nájde lepšie uplatnenie rekonštruovaný objekt.Dnes máme dôstojný hokejový štadión, spĺňajúci svetové parametre, ktorý zahŕňa aj dve tréningové haly, a ktorý nám pri návštevách chválili aj predstavitelia NHL, či KHL. Pred rokom 2011 sa rekonštruovala aj hala v Košiciach, takže máme dva štadióny, ktoré sú v dnešnej podobe hlavne kvôli organizácii MS 2011.

Druhým dôvodom úspechu je ten finančný aspekt. Nám sa podarilo správne nastaviť cenu lístkov, čo nezvládli napríklad vo Švédsku, kde dva roky po sebe vykázali stratu. Vďaka profitu z predaja lístkov na MS 2011 sme mohli rozdeliť dva milióny eur klubom na celom Slovensku, z čoho mohla čerpať aj spomínaná mládež.

S financiami súvisel aj ďalší úspech, a to ten, že sa Slovensko zviditeľnilo v očiach zahraničných návštevníkov. Mnohé štúdie odhalili, že sa fanúšikovia po roku 2011 na Slovensko opäť vrátili, s čím samozrejme súvisia príjmy pre cestovný ruch.

Tŕňom v oku fanúšikov bol v roku 2011 aj predaj vstupeniek. Ako sa môže Zväz vyhnúť nespokojnosti divákov so systémom predaja?

Predaj lístkov na šampionát vyžaduje výhradného predajcu, ktorému môžeme nastaviť ceny a obmedzenia počtu lístkov jednotlivcom, či cestovným kanceláriám, no spôsob predaja už bude v réžii samotného predajcu. V žiadnom prípade sa nedá zabrániť napríklad predaju na čiernom trhu, ak sa niekto jednoducho rozhodne s lístkami „kšeftovať“. Všetci samozrejme budú chcieť vykúpiť najmä zápasy našej reprezentácie, ale pre výnosnosť organizácie je dôležité, aby sme zabezpečili dostatočnú predajnosť lístkov na všetky zápasy, čo sa dá dosiahnuť predajom v balíkoch na viacero zápasov. Dosiahnuť správny pomer predajnosti, zárobkov a spokojnosti ľudí s cenami je skutočnou alchýmiou a určite jeden z cieľov našej prípravy pred šampionátom.

Príjmy za vstupenky úzko súvisia s kapacitou štadiónov, na ktorých sa bude hrať. Východ Slovenska pred 4 rokmi nebol spokojný tým, že domáca reprezentácia neodohrala v Košiciach ani jeden zápas. Je reálne, aj vzhľadom na spomínané kapacity, že by domáci hrali aj pred košickým publikom?

Chcel by som v prvom zdôrazniť, aby sme sa najprv tešili z toho, že šampionát s veľkou pravdepodobnosťou bude u nás doma a až potom riešme, kde bude domáca reprezentácia hrať. Súčasný model turnaja predpokladá, že v oboch halách sa budú hrať štvrťfinálové zápasy, čo napríklad pred štyrmi rokmi nebolo. Hrací plán sa však mení, a tak nevieme dopredu povedať, či sa v roku 2019 bude hrať takým istým systémom ako napríklad tento rok. Úvahy o tom, kto kde bude hrať sú preto predčasné.

Ako sú tvorené financie na organizáciu majstrovstiev sveta?

Na začiatku musí stáť súkromný kapitál, väčšinou prefinancovaný nejakou bankou vo forme pôžičky. Príjmy organizátora tvorí len a len predaj lístkov, pretože všetky marketingové a televízne práva vlastní IIHF.

Od IIHF teda, podľa vzoru FIFA pri futbalových majstrovstvách, neplynú financie na organizáciu?

FIFA pri futbalovom šampionáte pridelí tímu, ktorý sa kvalifikuje veľkú finančnú podporu a podporuje aj výstavbu štadiónov a celkovej infraštruktúry organizátorskej kraijny. Futbalové tímy si svoju účasť, vrátane zabezpečenia ubytovania, či logistiky, platia z týchto peňazí, ktoré doplnia vlastnými zdrojmi. Podľa výsledkov na turnaji potom FIFA doplatí ďalšie peniaze jednotlivým zväzom. V hokeji všetky náklady s organizáciou znáša organizátor, vrátane zabezpečenia ubytovania zúčastnených tímov, prenájmu haly, či transportu tímov. IIHF ešte od organizátora zinkasuje vopred dohodnutú čiastku za možnosť organizácie turnaja pod ich hlavičkou.

Poučení z roku 2011, čo by sa dalo pre organizáciu MS 2019 vylepšiť?

Vždy sa dá niečo vylepšiť, ale tých vecí nie je veľa, väčšinou ide o maličkosti. To všetko sa však bude riešiť až po tom, čo sa oficiálne staneme organizátorom turnaja a vznikne organizačný výbor. Keďže medzi dvoma domácimi šampionátmi u nás je len osem rokov, verím, že sa veľký počet ľudí z prvého organizačného výboru pričiní aj o organizáciu toho nasledujúceho. Budú môcť čerpať z predošlých skúseností, čo je samozrejme výhodou aj v rámci zlepšovania malých nedostatkov.

Po šampionáte v ČR končí zmluva hlavnému trénerovi, pánovi Vujtkovi. Prebieha už výberový proces na jeho nástupcu?

Proces prebieha dlhodobo. Nechcem povedať, že by sme mohli mať uzavretých kandidátov za týždeň, ale určite sledujeme situáciu okolo trénerov a postupne sa tá situácia vyjasní.

Bude to a priori slovenský tréner alebo siahneme opäť po zahraničnom?

Na Slovensku je len obmedzený počet trénerov dostatočnej kvality, preto si určite nebudeme zužovať možnosti.

Dostane nový tréner šancu až do MS 2019 na Slovensku?

Štvorročná trénerská zmluva je v hokeji neštandardná. Tréner Vujtek mal napríklad za úlohu kvalifikovať sa na olympiádu v Soči. Ak by sa mu to nepodarilo, ani na MS v roku 2012, ani v prípadnej kvalifikácii v roku 2013, tím by už v sezóne 2013-2014 neviedol. Preto ani nový tréner nedostane zmluvu na tak dlhé obdobie. Tento olympijsky cyklus je výnimočný v tom, že už na tohtoročnom šampionáte sa tímy prvej osmičky môžu kvalifikovať na olympiádu v roku 2018. Ak príde nový tréner po kvalifikovaní sa na olympijsky turnaj, bude mať určite iné podmienky ako v prípade, že bude musieť o olympiádu bojovať v nasledujúcich rokoch. O zmluve do MS 2019 preto teraz určite nehovoríme.

V máji nás čaká šampionát v susednom Česku. Sú naši susedia na turnaj pripravení?

Inšpekčnú cestu v Českej republike sme absolvovali už po šampionáte v Minsku. Už dlhšie máme vybratý hotel, v ktorom budeme ubytovaní, zabezpečené presuny tímu. Česká strana hlási veľký záujem o vstupenky na jednotlivé zápasy, takže nás čaká určite vydarený turnaj.