Hoci je Sepp Blatter jednou z najkontroverznejších osobností súčasného futbalového diania, v nadchádzajúcich voľbách prezidenta FIFA je favoritom. Podarí sa niektorému z protikandidátov ukončiť jeho sedemnásťročnú nadvládu?

Napriek tomu, že futbal je najobľúbenejším športom na svete, náboženstvom, zbožňovaným miliardami fanúšikov, organizácia, ktorá určuje jeho smerovanie a zastrešuje jeho medzinárodnú podobu, má celkom opačný problém. Popularita FIFA je s veľkou pravdepodobnosťou na historickom minime, čo dokazujú nielen masové prejavy nevôle Brazílčanov, ktorým sa nepáčili podmienky organizácie šampionátu, ale aj rôzne satirické výstupy v médiách (video v angličtine), či kritika z radov futbalových osobností. Nečudo, že voľby prezidenta, naplánované na máj tohto roku, pútajú zvýšenú pozornosť celej futbalovej verejnosti.

Kontroverzný obhajca úradu

Až štyrikrát po sebe vyhral v prezidentských voľbách, v súčasnosti, sedemdesiatosemročný Švajčiar Sepp Blatter. Hoci pôvodne prisľúbil, že jeho štvrté volebné obdobie bude aj jeho posledné, po utíchnutí búrky nevôle, sprevádzajúcej minuloročné majstrovstvá sveta v Brazílii, v septembri vyhlásil, že sa bude uchádzať o piaty mandát, čím by vytvoril doterajšie historické maximum. „Moja misia ešte neskončila,“ vyhlásil v septembri na konferencii Soccerex. „Z posledného kongresu v Sao Paule som získal dojem, že mi podporu vyjadruje väčšina, veľká väčšina národných zväzov, ktoré chcú, aby som bol ich prezidentom aj naďalej.“

Blatterovo meno je spájané s korupčnými obvineniami v súvislosti s prideľovaním organizácie MS 2018 a 2022 v Rusku a v Katare, ako aj následným vyšetrovacím fiaskom oboch hlasovaní, keď sa rozhodol nezverejniť výsledky, ktoré správa vo svojom obsahu uvádzala. Blatter čelil kritike za to, že ešte pred rokom zosmiešňoval Cristiana Ronalda, ako aj za to, že futbalistkám odporučil nosiť kratšie trenírky, na zvýšenie atraktivity ženského futbalu. Zástupcovia mladšej generácie futbalových funkcionárov ho kritizujú za staromódnosť, ako v spôsobe vedenia FIFA, tak aj v zavádzaní noviniek do samotnej hry.

Boj federácií

Najmä kvôli kontroverznosti Blatterovej osoby sa kandidovať rozhodla až pätica protikandidátov, z ktorých mnohí sú veľkým prekvapením. Nie je však medzi nimi jeden z najvýraznejších kritikov súčasného prezidenta, Michel Platini, sediaci na stoličke prezidenta UEFA. Legendárny francúzsky futbalový virtuóz sa považuje za inovátora, ktorému praktiky Seppa Blattera nie sú po chuti. „Je čas, aby (Blatter) uvoľnil miesto. FIFA potrebuje čerstvý vzduch“, vyhlásil nedávno, čím zopakoval tvrdenie o tom, že Blattera, ktorého sám podporoval už v roku 1998, treba poslať do funkcionárskeho dôchodku.

UEFA, okrem osobných antipatií prezidenta, vstúpila do tichého boja proti FIFA, ktorá podľa nej preferuje ostatné federácie, na úkor tej najsilnejšej, európskej. Práve Platini mal byť pôvodne vyzývateľom Blattera v súboji o prezidentský post. Nakoniec však o tento úrad neprejavil záujem. Zatiaľ.

Napriek tomu však naďalej pokračuje v odboji proti Blatterovi. Práve z Európy vyvstali až štyria kandidáti, ktorí budú čeliť Blatterovi v prezidentskej kampani. Každý kandidát potreboval päť národných zväzov na vstup do hlasovania a práve päťdesiattričlenná základňa UEFA bola hlavným zdrojom tejto predvolebnej podpory.

Silná pozícia Blattera primäla UEFA, aby dala nespokojnosť s Blatterovým vedením čo najhlasnejšie najavo. K tomuto účelu sa rozhodla UEFA využiť viacerých, typovo odlišných kandidátov, ktorým na striedačku vyjadrujú jednotlivé zväzy UEFA svoju podporu. Zrejme podľa vývoja tesne pred voľbami potom UEFA označí kandidáta, ktorý bude akýmsi vyslancom európskej federácie v boji proti súčasnému prezidentovi.

Kto vyzve Blattera?

Na prvý pohľad môže vysoký počet kandidátov, podporovaných čelnými predstaviteľmi z radov UEFA, vyzerať ako zbytočné štiepenie hlasov. Pravdou však je, že momentálne neexistuje model ideálneho kandidáta, ktorý by kontroverzného, no pevne vládnuceho, prezidenta dokázal poraziť. Preto sa jeho odporcovia rozhodli zaujať čo najväčším počtom kandidátov, ktorí pri svojej kampani znásobia silu volania po zmene.

Ako prvý svoju kampaň odštartoval Jerome Champagne. V štruktúrach FIFA pracoval jedenásť rokov v pozícii diplomata a počas uplynulého roka sa javil ako jediný schopný protikandidát Seppa Blattera. Champagnovo meno je však poznačené spoluprácou s Blatterom, navyše Švajčiara nikdy priamo nekritizoval, čo odporcom prezidenta pravdepodobne zabráni v jeho podpore. Champagne, napriek dĺžke svojej kampane, nakoniec nezískal dostatočnú podporu a zo súboja musel odstúpiť.

Minimálne rovnako funkcionársky zdatný je holandský kandidát Michael van Praag. Súčasný prezident Holandskej kráľovskej futbalovej asociácie v minulosti viedol, v pozícii prezidenta, Ajax Amsterdam a jeho éra vo vedení slávneho klubu z krajiny tulipánov je považovaná za jedno z najúspešnejších období v klubovej histórii. Van Praag už niekoľko dní po ohlásení kandidatúry získal značnú podporu aj mimo hraníc Holandska, čo ho momentálne stavia asi do najsilnejšej pozície v rámci Blatterových protikandidátov. „Veríme, že Michael má potrebné skúsenosti, bezúhonosť a vážnosť na to, aby sa stal prezidentom“, vyhlásila napríklad Škótska futbalová asociácia a nasledovať by v podpore van Praaga mali ďalšie. Sám sa asi najostrejšie vyhraňuje voči Blatterovi a zatiaľ, čo ostatní kandidáti hovoria o kolektívnej vine pri škandáloch z pôdy FIFA, van Praag hovorí inak: „Nech sa na to pozriete akokoľvek, nakoniec je za to zodpovedný Blatter“, nechal sa počuť na júnovom kongrese UEFA.

Avšak už šesťdesiatosemročný Holanďan dopredu vyhlasuje, že v prípade úspechu bude v úrade len jedno štvorročné obdobie. „Ak sa Blatterovi nikto nepostaví, musím sa postaviť ja“, naznačuje, že jeho kandidatúra je len prejavom odporu voči súčasnému prezidentovi a nie dlhodobým riešením pre progres FIFA. Všeobecne sa očakáva, že jeho prípadný úspech by mal byť predzvesťou Platiniho kandidatúry vo voľbách v roku 2019.

Predstaviteľom novej generácie futbalových funkcionárov je kandidát, ktorá sa do boja zapojil ako posledný. Portugalčan Luis Figo má štyridsaťdva rokov, za sebou hviezdnu futbalovú kariéru, ovenčenú mnohými individuálnymi úspechmi. Ovláda päť svetových jazykov, v životopise má už v mladom veku zapísanú pozíciu klubového ambasadora Interu Miláno, či prácu v štruktúrach UEFA. Aj po skončení kariéry si starostlivo buduje svoj imidž kultivovaného človeka, ktorý sa však nebojí kritizovať ani tie najvyššie kruhy. „Kandidovať som sa rozhodol po tom, čo neboli zverejnené výsledky vyšetrovania hlasovania pre MS 2018 a 2022. Niečo sa musí začať diať,“ oznámil pri zverejnení svojej kandidatúry. „Záleží mi na futbale a nepáči sa mi , čo sa deje s imidžom FIFA. Nielen dnes, ale aj v uplynulých rokoch. Ak si dnes vyhľadáte na internete slovo FIFA, prvé, čo sa objaví, sú škandály a negatívne slová. To je to, čo musíme zmeniť ako prvé. Futbal si zaslúži oveľa viac.“ Svojim vyjadrením naznačil, že práve on môže byť osobou, ktorá posunie futbal do 21. storočia a ktorá zmení vnímanie FIFA, nie v očiach funkcionárov, ale fanúšikov futbalu.

Ešte o tri roky mladší je Princ Ali bin Al-Hussein, člen jordánskej kráľovskej rodiny, ktorý je momentálne viceprezidentom výkonného výboru FIFA. Paradoxne, Princa podporujú členovia UEFA, ktorí v ňom vidia šancu aj na mimoeurópsky zisk hlasov, najmä potom v Ázii, kde sa teší veľkému uznaniu za svoj rýchly vzostup až do riadiacich štruktúr FIFA, ako aj na čelo jordánskej futbalovej asociácie. Formálna nominácia jeho kandidatúry však prišla prekvapivo zo silnej anglickej Futbalovej asociácie: „Dohodli sme sa na tom, že formálne nominujeme Princa Aliho z Jordánskej futbalovej asociácie, ale rovnako evidujeme povzbudzujúci odkaz, ktorý ponúka Michael van Praag.“

Kandidatúra, naopak, skončila ešte skôr ako začala pre bývalého francúzskeho futbalistu Davida Ginolu. Ten sa stal terčom kritiky po oznámení kandidatúry pod záštitou stávkovej spoločnosti, navyše nezískal podporu žiadneho z národných zväzov, a tak len niekoľko dní po vstupe do prezidentského boja, ohlásil koniec osobných ambícií, i keď „boj nekončí. Futbal stále potrebuje zmenu. Vyzývam vás k pokračovaniu prejavov nespokojnosti a snahe o zmenu futbalu.“

Hra čísel

Hoci Sepp Blatter čelí už roky kritike médií i futbalových fanúšikov, jeho súčasná pozícia sa zdá byť neotrasiteľná. Spolu so svojimi protikandidátmi bude bojovať o podporu 209 národných zväzov. Na zvolenie bude ktorýkoľvek uchádzač musieť získať 105 hlasov. Už prvé odhady ukazujú na jasnú dominanciu stávajúceho prezidenta. Veľmi silnej podpore sa teší hlavne v Afrike. „Afrika je pevne za Blatterom“, vyhlásil prezident ghanského zväzu a Konfederácie afrického futbalu, Kwesi Nyantaki na konci januára. Afrika so svojimi 53 hlasmi výrazne nakloní misku váh v prospech obhajujúceho prezidenta. A dôvod? „Urobil veľa pre náš kontinent. To on založil programy finančnej pomoci a on vybudoval infraštruktúru v mnohých krajinách, prostredníctvom projektu Goal“, doplnil Nyantaki. Práve na rozvoji futbalu v krajinách, ktoré FIFA do Blatterovho nástupu prakticky ignorovala, stavia svoju podporu súčasný prezident. Napriek kandidatúre ázijského uchádzača, aj na najľudnatejšom kontinente získa Blatter zrejme veľký počet hlasov. Počas jeho mandátov totiž Ázia, rovnako, ako Afrika, usporiadala svoje vôbec prvé svetové šampionáty, keďže dovtedy to bolo takmer výhradnym privilégiom Európy a Latinskej Ameriky. S väčšinovou podporou Blattera počíta aj Južná Amerika, Oceánia sľubuje všetkých jedenásť hlasov. Protikandidáti súčasného prezidenta majú štyri mesiace na presvedčenie národných futbalových zväzov o tom, že sú lepšími adeptami na prezidentský post ako jeho súčasný držiteľ. Vo voľbách, ktoré sa uskutočnia 29. mája, sa celý futbalový svet dozvie, či sa im to podarilo.