Alex Ferguson sa stal trénerskou legendou, a to aj vďaka tomu, že Manchester United viedol takmer 27 rokov. O podobnej dĺžke pôsobenia v jednom klube môžu zrejme slovenskí tréneri iba snívať, alebo sa nájde niekto, kto sa stane slovenským Fergusonom?

Komentár Filipa Chudého

Jaroslav Kentoš bol najdlhšie slúžiaci hlavný tréner v kluboch najvyššej súťaže, ale ani on sa nedožil päťročného pôsobenia, čo je akási bájna hranica, ktorú nedokáže žiaden náš tréner na najvyššej úrovni už dlhšie prekonať. A hoci väčšinu času prežil vďaka úspechom v nižších súťažiach, nič to nemení na tom, že treba pred už bývalým trénerom Podbrezovej sňať klobúk, pretože byť v súčasnosti trénerom slovenského klubu viac ako štyri roky, je kúsok hodný ocenenia. Ale je vôbec na Slovensku možné, aby nejaký tréner dostal taký priestor, že jeho rukami prejdú v jednom klube viaceré generácie hráčov? Samozrejme, možné to je, ale veľmi neverím tomu, že sa dožijem skutočného slovenského Fergusona.

No dať čo najväčší priestor jednému trénerovi sa podľa mňa klubom jedine oplatí, veď po príklady ani nemusíme chodiť k Fergusonovi. Najdlhšie nepretržité pôsobenie na pozícii hlavného trénera slovenského klubu počas samostatnosti zaznamenal Jozef Bubenko (173 zápasov). A aj vďaka tomu sa Inter dočkal svojich historických úspechov, keď dvakrát za sebou získal double. Najviac zápasov v jednom mužstve odkaučoval Vladimír Weiss (243), hoci na dvakrát, no a hádam nemusím pripomínať, čo Artmedia dokázala. Ďalším vytrvalcom je Ján Kozák, pričom výsledky Košíc pod jeho vedením tiež patria k tomu najlepšiemu v našich končinách. No a posledným trénerom, ktorý prežil v najvyššej slovenskej súťaži v jednom kresle viac ako tri sezóny, je Dušan Galis, za čo bol Slovan odmenený majstrovským hetrikom, plus ak by sa do toho zarátal aj koniec federálnych čias, bolo by to ešte impozantnejšie. Toto je jediných päť slovenských trénerov, ktorí v najvyššej samostatnej súťaži dostali čas na prácu a viedli jedno mužstvo vo viac ako sto zápasoch za sebou. A asi nebude náhoda, že je to aj zároveň päť najúspešnejších trénerov histórie našej ligy.

Samozrejme, našli by sme aj ďalších slovenských trénerských vytrvalcov, ale ich úspešné pôsobenie bolo spojené aj s nižšími súťažami. No tiež treba oceniť, že kde je dnes Myjava vďaka Hudecovi, Zlaté Moravce vďaka Jarábkovi a už spomínaná Podbrezová vďaka Kentošovi. Dlhodobá koncepčná práca sa vypláca nielen titulmi, ale odmenou pre menšie kluby je aj pôsobenie v najvyššej súťaži.

V tejto sezóne už vymenilo trénera osem našich prvoligových klubov, čo je už teraz viac ako v minulých sezónach. Jedine Žilina, Trenčín, Myjava a Trnava nehodili ešte trénera cez palubu. Zároveň uskutočnené trénerské zmeny znamenajú, že aktuálne najdlhšie pracujú v jednom klube Adrián Guľa a Juraj Jarábek, ale jeden a pol roka je stále veľmi málo na to, aby sa dalo hovoriť o koncepčnej práci. Ak svoj čas pri kormidle zdvojnásobia a pridajú ešte niečo navyše v sezóne číslo štyri, stanú sa iba šiestym a siedmym trénerom, ktorí potiahli v sérii aspoň sto ligových zápasov s jedným klubom počas samostatnosti.

No méta, že budú trénovať vo svojich súčasných kluboch nepretržite viac ako päť rokov, vyzerá v tejto chvíli aj tak veľmi málo reálne, pritom je to vlastne iba pätina z toho, čo strávil v Manchestri United zrejme najrešpektovanejší tréner všetkých čias Alex Furguson. Česi sa nedávno svojho pätinového Fergusona dočkali, pričom tréner Dukly Praha Luboš Kozel stále vo svojej misii pokračuje. A to ho už viackrát chcela Plzeň, ale neuspela, pretože pražská Dukla sa ho nemienila vzdať. Som veľmi zvedavý, kedy sa my na Slovensku opätovne dočkáme takýchto koncepčných funkcionárskych rozhodnutí. Aspoň pätinový slovenský Ferguson by potešil, o polovičnom radšej ani nesnívajme.