Opäť prehra na domácom ihrisku už v osemfinále. Tentokrát aj hanebný výkon. Arsenalu po včerajšom zápase proti Monaku už nemôžu stačiť výhovorky na ťažký žreb, zranenia, nedostatok skúseností hráčov. Už to nebude o náhode.

Napriek tomu, že klub zo severu Londýna ťahá sériu účastí v hlavnej fáze Ligy majstrov už prakticky od začiatku milénia, v ostatných rokoch nedokáže prekonať mýtickú hranicu štvťfinále. Zatiaľ, čo výpadky z predošlých rokov, keď Arsenal vyradili hviezdni Mníchovčania, sú pochopiteľné, ten včerajší, ktorým si prakticky zavreli cestu medzi vysnenú osmičku, už nie je. Arsenal sa hotoval na postup. Z druhého miesta dostal klub papierovo najpriechodnejšieho súpera. Výsledok 1:3, no najmä predvedená hra, ho vrátili na tvrdú zem. 

Nájdu sa mnohé dôvody, ktorými by sa dal ospravedlniť včerajší zápas Gunners na vlastnej pôde. Neschopný Giroud, lenivá defenzíva, zlyhanie Wengera. Zatiaľ, čo uznávam, že Giroud nemôže byť útočníkom číslo jeden anglického klubu bojujúceho o TOP 4, nieto ešte o titul, či úspech v Lige majstrov, zatiaľ, čo uznávam, že obrana Gunners včera prakticky neexistovala a takisto dlhodobo zdieľam názor, že Wengerov čas na Emirates Stadium vypršal už vtedy, keď sa klub presťahoval z Higbury, nemyslím si, že toto je hlavný dôvod toho, prečo Arsenal (pravdepodobne) opäť zlyhá v osemfinále Ligy majstrov.

Arsenal totiž nie je jediným anglickým klubom, ktorý je v Európe jalový. A to už nebude náhoda. Liverpool vypadol už v základnej skupine, pričom švajčiarskeho a bulharského majstra mal jasne prevýšiť, napriek tomu, že sa mu v domácej súťaži vtedy nedarilo. Manchester City, ako pravidelný ašpirant na titul v Premier League takisto už roky v Európe neukázal absolútne nič a nebude to len kvôli žrebu. „Angličanom“ sa nedarí ani v Európskej lige, keď dnes vypadol už Tottenham, Liverpool od toho tiež nemá ďaleko a naoko jediný spasiteľ anglického klubu, londýnska Chelsea, takisto nie je na jednej úrovni s Barcelonou, Realom, či Bayernom. Údajne najkvalitnejšia liga sveta tak nemá poriadne zastúpenie v európskom futbale, ktorým by svoju kvalitu dokázala.

Prečo sa teda anglickým klubom v Európe nedarí? Práve kvôli tomu, že uverili v nadradenosť anglickej súťaže nad tie ostatné v Európe. V športe sa často ako mantra opakuje formulka, že sa svet vyrovnáva a vo futbale to platí takisto. No niektoré kluby Premier League akoby stále žili v presvedčení, že ich súťaž je o krok vpred. A tak k zápasom s menej prestížnymi celkami z menej prestížnych líg pristupujú akoby nedotknuteľne. Popritom, k zápasom proti tej absolútnej špičke Európy pristupujú akoby im boli rovnocenným súperom. Viď domáci zápas Liverpoolu proti Realu, v ktorom Liverpool naivne dúfal, že môže hrať s Realom otvorený futbal. Viď takú istú chybu v zápase City – Barcelona. Veď hral druhý tím Premier League s druhým tímom La Ligy, tak prečo by nemohli hrať otvorenú partiu?

Anglické kluby uverili, že kvôli svojej súťaži majú pred súpermi náskok. A ich naivitu jeden tím za druhým už pravidelne trestá. Ak sme hovorili, že Chelsea je naoko jediným záchrancom anglického futbalu v Európe, tak si musíme uvedomiť, ako tento status dosiahla. Zodpovedným futbalom, taktickou vyspelosťou, obrannou hrou a hlavne, nepodceňovaním žiadneho súpera. Nie všetky anglické kluby si to ale podobne osvoijli.

To, že sa hovorí o TOP 5 líg Európy má dôvod. Keby totiž bol jasný európsky líder medzi najvyššími súťažami, hovorili by sme o TOP 1, nepotrebovali by sme číslo rozširovať, len, aby bolo pekne okrúhle. Tým dôvodom je vyrovnanosť líg vo vzájomnom vzťahu. Navyše, na onú elitnú päťku sa vždy chcú vytiahnuť ambiciózne kluby z menej prestížnych líg. Tie veľmi radi potrestajú, ak ich niekto podcení, prípadne sa na zápas dobre nevyspí. Ak teda niekto tvrdí, že anglická Premier League je jednoznačne najlepšia súťaž na svete, tak je prinajmenšom odvážny. V súčasnosti nerozhoduje o výsledkoch to, z akej súťaže klub prichádza, ale 90-minútová forma.

Anglické futbalové kluby kvôli diváckemu záujmu, obrovským peniazom z televíznych práv a už zo samotného názvu Premier League, uverili tomu, že sú najlepšou ligou sveta. Vyrovnanosť zdrojov, hráčov, a nasadenia však automaticky nezaručuje najvyššiu kvalitu. Paradoxne, tímom skôr ubližuje. Ak chcú anglické kluby začať nosiť z európskych súťaží výsledky, musia sa zbaviť presvedčenia, že Premier League je najlepšia súťaž na svete. Subjektívnosť bokom, objektívne ňou, vďaka výsledkom a výkonom jej zástupcov, už dávno nie je.