Po dlhej zimnej prestávke sme na úvod jarnej časti videli nadpriemerný ligový zápas, za ktorý by sa nehanbili v žiadnej špičkovej súťaži. Žilina v ňom ukázala, že je pripravená vyhrať titul a Slovan výrazne pozitívne prekvapil.

Komentár Filipa Chudého

Pred prvým zápasom jarnej časti, ktorý bol aj šlágrom kola, som vedel o tomto súboji prakticky všetko. Vedel som, že Slovan bude lepší ako na jar, že bude hrať cez rýchle krídla, vedel som presne jeho taktiku, ktorú aj dodržiaval, pretože som vedel, že tréneri domácich vedia, čo na Žilinu platí. Taktiež som vedel, že Žilina bude hrať to čo na jeseň, že zo svojej cesty proste neuhne. Vedel som, že na Slovan krídelnú taktiku meniť nebude, pretože Žilinčania vedia, kde má súper slabinu. V základných zostavách oboch tímov som trafil 21 hráčov z 22, jedine nasadenie žilinského Lupča som nepredpokladal. Zdalo by sa, že ma nič nemôže prekvapiť, veď zápas aj prebiehal presne po takých kontúrach, aké som aj čakal, lenže omyl, zostal som zo zápasu príjemne prekvapený, pretože prevýšil moje pôvodné očakávania.

Zápas svojou kvalitou prekonal väčšinu pohárových stretnutí, ktoré sme za ostatné dva týždne mohli vidieť na televíznych obrazovkách počas večerov Ligy majstrov a Európskej ligy. Nehovorím, že toto bol najlepší ligový zápas, on bol „len“ nadpriemerný. A môžete si byť istí, že ja ani zďaleka nepoužívam rétoriku väčšiny našich ligových trénerov, ktorí radi hovoria o dobrom zápase, ktorý sa musel divákom, lenže tí videli v skutočnosti len celozápasovú nudu. Zápas na Pasienkoch mal všetko, čo chce futbalový fanúšik vidieť. Dobré tempo, veľa šancí, svojho hrdinu a vlastne aj nečakaný koniec, ktorý by podľa videného ťažko niekto tipoval.

Slovan mal Žilinu prečítanú, preto na jej vyššie postavenú obranu správne zvolil rýchlych hráčov a kolmé lopty na nich. Taktika fungovala, ak som dobre počítal, vypracoval si päť čistých gólových šancí za prvý polčas, z toho dve by som nazval tisícpercentné. K tomu asi ďalšie tri menšie, ale aj také vedia často končiť gólom. Pomer striel na bránu za prvý polčas bol 6:0, čo hovorí jasne. Ak by bolo do polčasu 3:0, Žilinčania by mohli povedať iba jediné: „Mali sme šťastie, že sme nedostali ešte viac.“ Lenže na šance sa nehrá a hostia šťastie v zápase skutočne aj mali. Na začiatku druhého polčasu poslal na bránu bodkočiarku Mihalík a Perniš „prihral“ zlom v zápase Čmelíkovi.

Ale v žiadnom prípade nechcem povedať, že výhra Žiliny bola iba dielom šťastia. Ja vždy budem tvrdiť, že šťastie praje pripraveným, no a Žilinčania sú proste na takéto situácie pripravení, preto sa im lopty odrážajú presne na nohy a súperom nie. Minulú sezónu boli vždy o krok pozadu, teraz sú popredu. Zároveň ma vo včerajšom zápase zaujalo to, ako boli mentálne pripravení. Tušil som, že na tom budú z tejto stránky dobre, veď inak by som ich pred jarou ani na majstra netipoval, ale naozaj som netušil, že na tom budú s psychikou až tak dobre. Už by sa mali prestať báť slova titul, lebo za ním smerujú.

Určite je po prvom zápase ešte skoro hovoriť, ako Slovanu vyšla zimná prestavba kádra, ale mnohé včerajší zápas naznačil. O Zreľákovi sa nemusíme baviť, to je ligou vyskúšaný hráč a vďaka Slovanu sa dostane ešte ďalej. Skôr ma zaujalo to, že všetko čo som si zistil o Simovičovi, bola aj pravda. Zostrihané videá síce občas zvyknú zavádzať, ale v prípade tohto Srba sa zhodovali s realitou. Takéhoto defenzívneho stredopoliara Slovan potreboval a po dokonalom zohratí so spoluhráčmi bude ešte lepší. No zároveň dodám, že práve včera bol jeden z prvých zápasov, v ktorom Slovan pocítil, že v zime odišla skúsenosť. Som si totiž absolútne istý, že Halenár, Žofčák či Milinkovič, by také šance na góly premenili. Ale ak to má byť daň za to, že dostanú šancu odchovanci, ktorí svoju šikovnosť ukázali aj včera, nech je zaplatená.

Včera dokázal Slovan Žilinu v prvom polčase herne absolútne prevýšiť, čo sa ešte nikomu v tejto sezóne nepodarilo, možno iba Trenčínu v niektorých úsekoch hry, no nie v celom jednom polčase. To je ukážka toho, že belasí v zime zodpovedne pracovali, ale keďže nevyhrali, pracovať musia aj naďalej a ono to časom príde, potenciál majú totiž v kádri obrovský. No a keďže hostia ustáli aj takúto zápasovú situáciu, je to zároveň dôkaz o tom, že aj Žilina sa posunula dopredu, no a to znamená len jedno, ide si pre titul.