Tresty, ktoré hrozia Evansovi a Cissému za ich pľuvance svedčia o tom, že futbal má zle nastavené pravidlá.

Stĺpček Jakuba Mihálika

Pľuvance sú zlé. Pokiaľ nie ste ťava, či lama, prebytočné mililitre svojich slín by ste nemali rozhadzovať na hocijaké miesto, nieto ešte na hocijakého človeka. Okrem toho, že je to nehygienické, je to ešte aj nechutné, hlúpe a dokonca aj zdraviu nebezpečné, hoci nepredpokladám, že je niekto z futbalistov zrovna nositeľom nejakého nebezpečného vírusu. Johnny Evans a Papis Cissé nie sú prvými hráčmi, ktorí si v zápase spravili exkurz do zvieracej ríše. Trest zákonite musí prísť.

No v kontexte iných udalostí, ktorými je anglická Premier League v poslednom čase presýtená, sa musíme spýtať, či šesť- až sedemzápasové tresty, ktoré obidvom futbalovým ťavám hrozia, sú adekvátne.

Zaspomínajme si na rasistický prejav Johna Terryho v potýčke s Antonom Ferdinandom. Za to, čo je u nás trestným činom, dostal kapitán Chelsea štvorzápasový dištanc. Zaspomínajme si na fauly, povedzme aj ten na Nemanju Matića, po ktorých mohlo prísť k lámaniu kostí, koncom kariér, zničeným životom. Popri týchto udalostiach je pľuvanec (síce nechutnou a nedôstojnou) len nevinnou hrou. Za kriminálne zákroky a rasové útoky, ktoré vedia jeho obeť poznačiť na celý život, sa v Premier League, ale v podstate všade inde často rozdávajú minimálne tresty. Za pľuvanec stojíte pätinu ligového ročníka.

Nechcem v žiadnom prípade obhajovať ľudí, ktorí nemajú kontrolu nad svojimi slinnými žľazami. Tresty, ktoré sa momentálne udeľujú vo vrcholovom futbale, by však mali čo najskôr prejsť revíziou. Aby sme si stanovili, čo sa na futbalových trávnikoch má prísnejšie ochraňovať.