Slovenský futbal má nedostatok útočníkov, ktorí vedia rozhodovať zápasy. Ale čoskoro to už nemusí byť pravda, pretože v našej lige môžeme aktuálne sledovať veľmi zaujímavé typy útočníkov, ktoré na seba pútajú pozornosť.

Komentár Filipa Chudého

Hráme dobre, ale nedávame góly. To je asi najčastejšia fráza, ktorá sa v našom futbale z historického hľadiska vyskytuje. Aj preto slovenskému futbalu dlhodobo chýbajú útočníci, o ktorých by bol vo vyspelom futbalovom svete záujem. Veď koľkí hrali aspoň chvíľu v jednej z top 5 líg? Vittek, Németh, Šebo, Jendrišek, Nemec a ešte k tomu Dubovský, Mintál, Šesták a Haraslín, ak ich teda môžeme považovať za útočníkov. Ak som na niekoho zabudol, ospravedlňujem sa, ale v tejto chvíli ma nik navyše nenapadol. Ide o naozaj veľmi malý zoznam, ale čoskoro sa môže rozšíriť.

Už v ňom mohol byť aj Jakub Sylvestr, úradujúci najlepší strelec druhej bundesligy, ale v lete uprednostnil vypadávajúci Norimberg. Čoskoro sa zrejme pridá Tomáš Vestenický, ktorý zažiaril na MS do 17 rokov a žiari aj naďalej v mládežníckych reprezentáciách a tiež v doraste AS Rím. Šancu určite má aj najlepší ligový strelec z minulej sezóny Tomáš Malec, ak mu to teda bude padať aj v Nórsku. Ešte väčšie šance má Adam Zreľák, ktorý už druhú sezónu patrí medzi najproduktívnejších hráčov ligy, k tomu bol najlepším strelcom minulej „21“ a bude hrať aj v tej novej. No dnes nebudem hovoriť o žiadnom z týchto mien, pretože tie už sú dostatočne známe, skôr sa zameriam na najnovšie objavy našej ligy.

Teda v prípade Martina Mikoviča nemôžem hovoriť o objave, pretože ten ukazoval veľký potenciál už v lete 2012, skôr ide o znovuobjavenie. Mikovič mal dlhodobý problém, že nevedel dávať góly, veď pred touto sezónou mal bilanciu 78 zápasov/7 gólov, čo je hodné maximálne pre stopéra. No v tejto sezóne už svoj predchádzajúci gólový nástrel vyrovnal a pozoruhodnejšie je ešte to, že gól dal už v štyroch ligových zápasoch za sebou, čo dokázal ako prvý hráč v sezóne, pričom dnes sa mu v tom môže vyrovnať Myjavčan Štefan Pekár. Mikovič je veľmi zaujímavý už len tým, že súperovým obranám robí veľké starosti neustálym napádaním a v ofenzíve sa stále hýbe, čím otvára možnosti pre rôzne akcie. A keďže už k tomu začal dávať aj góly, stal sa pre zahraničie automaticky veľmi atraktívnym. V septembri bude mať 25 rokov, čiže ešte môže v jeho prípade prísť k zaujímavému prestupu. Na jeho hru sa veľmi dobre pozerá, teda až na jednu výnimku, ktorú tvoria jeho herecké výkony prakticky v každom jednom zápase. V tejto chvíli je bez pochýb najväčším simulantom našej ligy, čo by mal vo vlastnom záujme odstrániť, pretože v zahraničí sú na to hákliví výrazne viac.

Ale kým hra Mikoviča sa vám môže zapáčiť, potom štýl hry Róberta Polievku budete milovať. Kvôli takýmto hráčom sa totiž chodí na štadióny. V drese Banskej Bystrice odohral na jeseň iba prvých desať ligových zápasov, pričom už v niektorých z nich zaujal, ale to bol iba predkrm pred touto jarou. Veľmi dobre som vedel, prečo som ho zaradil medzi možné objavy jarnej časti, ten chlapec to totiž s loptou vie. Proti Trnave ho tréner postavil na ľavé krídlo, ale aj tak bol najlepším hráčom na ihrisku. Z Janečku si spravil v zápase tréningový kužeľ a keď oň jediný raz zakopol, bol z toho pokutový kop. Ale zároveň stále platí to, čo som o ňom napísal ešte pred jarou, že nemá strelecký inštinkt zabijaka. No ja osobne by som ho do mužstva aj tak angažoval, pretože z neho bude zabávač tribún, akých je u nás málo. A možno časom získa aj streleckú rutinu, veď on je ešte stále vekom iba dorastenec. Aj vďaka nemu vyzerá naša útočnícka budúcnosť pomerne sľubne, aj keď má pred sebou ešte veľmi dlhú cestu.