Na začiatku jarnej časti Fortuna ligy sme zaznamenali vyššie návštevy oproti jesennej časti. To nás síce potešilo, ale aj tak je to stále málo oproti tomu, aby sa dalo hovoriť o ideálnom stave. Čo treba robiť ďalej?

Komentár Filipa Chudého

Prvé jarné kolo prinieslo tohtosezónny rekord, keď divácky priemer na jedno stretnutie bol 2 723 fanúšikov. Zaujímavé na tom bolo tiež to, že na ani jednom štadióne neklesla návšteva pod 2 000 ľudí, čo sa stalo prvýkrát od 2. kola sezóny 2011/12. Druhé jarné kolo tiež prinieslo zaujímavé čísla, keď priemer bol 2 691 fanúšikov na zápas, čo je druhý najvyšší počet v sezóne. A navyše sme v ňom zaznamenali vôbec najvyššiu návštevu na jeden zápas v sezóne, keď si šláger Žilina – Trenčín pozrelo 6 397 divákov. V dohrávke 14. kola Slovan – Trnava sme zas boli svedkami najvyššej ligovej návštevy na zápase úradujúceho majstra v tejto sezóne, keď si 129. pokračovanie najväčšieho slovenského derby pozrelo 4 353 fanúšikov. Na prvý pohľad samé dobré správy ohľadom návštevnosti, ale až tak vyskakovať od radosti by sme nemali.

Nemôžeme sa totiž až tak porovnávať s nedávnou minulosťou, pretože to nie je vysoko postavená latka. Jesenný priemer bol iba 1 961 divákov, čo je historický negatívny rekord. Tešiť nás môže to, že sa podarilo zastaviť klesajúci trend, teda aspoň sa tak zatiaľ zdá, ale ešte nemôžeme jasať, že všetko je opäť krásne. Pretože čísla, ktoré sme zaznamenali na začiatku jarnej časti aj tak nie sú stále žiarivé, a to ani jedno z tých, ktoré som spomínal.

Návšteva 6 397 divákov na zápase Žilina – Trenčín by voľakedy bola pekným číslom, ale nie v prípade, keď to bol teraz priamy zápas o titul. Samozrejme, nedá sa to veľmi porovnávať s pomerne dávnou minulosťou, keď na priame zápasy o titul chodilo na Slovensku od 20 do 50-tisíc fanúšikov, ale aj tak mám pocit, že tribúny pod Dubňom mali byť zaplnené na viac ako necelých 60 %. Ak by na tribúnach bola päťciferná návšteva, až to by sa dalo považovať za skutočnú odmenu pre hráčov oboch mužstiev, ktorú by si zaslúžili. Veľa sa hovorí, že chýbajú štadióny, ale v Žiline už predsa je, takže len v tom asi problém nebude.

Dôležitou vecou je aj práca s fanúšikmi. V tomto ohľade má náš futbal obrovské rezervy. Vidím síce veľké pokroky v tejto oblasti oproti minulosti, ale aj tak sa musíme ešte zlepšiť, pretože inak sa dopredu ťažko pohneme. Nie som síce nejaký veľký odborník na marketing, ale osobne si myslím, že každý ligový klub by mal o niečo zlepšiť svoje komunikačné kanály, pretože ani jeden v tomto ohľade nevyniká. Niektoré kluby to síce robia lepšie ako druhé, ale každý má ešte rezervy. Klubové internetové stránky by mali ponúkať stále čerstvý obsah vrátane každodenných videí a sociálne siete by mali byť veľkým pomocníkom, nie strašiakom.

V dnešnej dobe už nestačí iba čakať, že ľudia prídu automaticky, tie časy sú dávno preč. A tiež sa nemôžeme spoliehať iba na to, že s novými štadiónmi to zrazu pôjde samé, pretože nepôjde. Z toho dôvodu neoslavujme, že teraz prišlo o niekoľko ľudí viac ako v ostatnom čase, pretože oslavovať ešte nie je čo. Využime to skôr ako motiváciu na ďalšiu prácu pre futbal, aby sme sa jedného dňa mohli opäť oprávnene tešiť z ligového futbalu.