Za viac ako dve desaťročia vymenil 25 klubov v šiestich konfederáciach FIFA. Dostal sa do väzenia za korupciu, ukradol tučniaka, žil v iglu a zomrel priamo na ihrisku. Dnes chce Lutz Pfannenstiel zachrániť planétu.

„Nebolo to ako kaleidoskop, neboli tam žiadne farby. Všetko bolo čierno-biele“, opisuje Lutz Pfannenstiel moment spred 12 rokov, keď počas zápasu takmer prišiel o život. V sezóne 2002-2003 obliekal dres anglického Bradfordu. V zápase proti Harrogateu sa pri jednom zo súbojov zrazil s Claytonom Donaldsonom, ktorý kolenom zasiahol Pfannenstiela do hrudníka. Brankárove pľúca skolabovali, nepomáhalo ani dýchanie z úst do úst. Klubový fyzioterapeut kričal smerom k striedačke: „on je ku**a mŕtvy!“

Nie nadarmo jeho autobiografická kniha nesie meno „Nezastaviteľný brankár.“ Lutz prežil, no spomienka na najstrašnejší okamih jeho života ostáva. „Videl som čiernobiele diamanty a všetko bolo tiché. V pozadí som videl nejaké postavy, ale nedokázal som ich identifikovať. Cítil som, akoby som sa vznášal, všetko bolo strašidelné.“ Napriek hrôzostrašnosti tohto príbehu, už o týždeň trénoval. „Keď sa pozriem späť, správal som sa nezodpovedne“, priznáva. 

Lutz bol svojho času nádejným brankárom. Reprezentoval Nemecko v kategórii do 17 rokov. Keď v mladom veku prišla ponuka zo slávneho Bayernu Mníchov, Pfannenstiel odmietol. Chcel cestovať po svete a popritom sa živiť futbalom.  Nemecko vymenil za Malajziu, kde obliekol dres Penangu, potom prestúpil do Premier League, kde hral za Wimbledon a Notthingham Forest. 

Počas svojho pôsobenia v Singapúre zažil najtraumatizujúce chvíle svojho života. Nemec si v tom období užíval život. Bol modelom spoločnosti Armani, hviezdou exhibičných šou, keď ho jedného dňa singapúrske úrady poslali na 101 dní do väzenia za ovplyvňovanie zápasov.
 „Väzenie ma zmenilo“, hovorí. „Predtým som bol typický futbalista, ktorý myslí na topánky, obleky, ženy a autá, pretože to ľudia okolo mňa považovali za „cool“.“

„Nebola tam posteľ, nebol tam toaletný papier, žiadna kefka. Spal som na zemi. Ľudia páchali samovraždy a takmer ma znásilnili. Naozaj som raz mal niečí „sku**ený“ penis pri hlave“, drsne spomína na drsnosť singapurského väzenia. „Bol to hardcore, nie ako v Anglicku, či Nemecku, a keď som vyšiel von, zistil som, že futbal síce je moja životná láska, ale nemusí byť okolo neho táto bublina s*ačiek. Kompletne to zmenilo moje myslenie“, priznáva.

Pfannenstiela nakoniec prepustili pre nedostatok dôkazov, no jeho futbalová cesta zďaleka nekončila.  Keď hral na Novom Zélande, chýbali mu jeho milované zvieratá. V Singapure mal totiž ako domáceho miláčika malú opičku. Na Novom Zélande ho najviac fascinovali tučniaky, ktoré chodil pozorovať do rezervácie Otago. „Raz večer som videl jedného tučniaka. Chcel som o ňom zistiť viac, a tak som si ho adoptoval“, smeje sa s odstupom času Pfannenstiel. „Dal som ho do studenej vody vo vani, ale nevyzeral, že sa mu to páčilo a navyše smrdel rybacinou. Jedného dňa bol u mňa na obede prezident klubu a keď videl, že mám vo vani tučniaka, povedal mi, že by ma za to mohli deportovať. Tak som ho vrátil“, spomína nekonvenčný futbalista.

 Jeho kariéru je ľahké označiť za „nomádsku“. Za dvadsaťjeden rokov vymenil dvadsaťpäť klubov. Lutz je jediným futbalistom, ktorý hral v rámci všetkých šiestich konfederácií pod značkou FIFA. Ešte aj počas svojej trénerskej kariéry si vyskúšal pôsobenie na Kube, Namíbii a Antarktíde, pred tým, ako sa stal skautom Hoffenheimu, hľadajúcim talenty po celom svete. 

Okrem skautingu, či vystupovania v nemeckej televízii v pozícii analytika, chce teraz zachrániť svet. Po tom, čo unikol smrti i väzeniu, stráni sa všetkého materialistického a povrchného. Preto sa rozhodol bojovať za zvýšenie povedomia o klimatických zmenách. Založil charitatívny projekt pod názvom „Global United“, ktorého sa účastnia legendy ako Zico, Lothar Matthäus, či Jari Litmanen. Zorganizoval podujatia, podporujúce boj s AIDS, či hladom, teraz chystá zápas na Antarktíde, ktorý má upozorniť na globálne otepľovanie.

Nie je to prvá aktivita, ktorú v tomto smere vykonal. V minulosti strávil týždeň v ľadovom iglú, pričom sa nechal natáčať. Dúfa, že jedného dňa bude môcť žiť vo vrcholkoch korún stromov Amazonského pralesa, aby upozornil na odlesňovanie v Brazílii. „Ak prídete do Číny, zistíte, že o ochrane životného prostredia nikdy nepočuli. Ak prídete na Maldivy, zistíte, že o 10-15 rokov sa kompletne potopia. Je to vážny problém, s ktorým chcem bojovať“, odhodlane tvrdí 41-ročný Nemec.

„Pomáhať ľuďom, robiť niečo prospešné...je to lepšie ako byť idiot. 95% ľudí vo futbale nie sú idioti, ale stanú sa nimi, kvôli tomu, čo je okolo nich“, nedáva si servítku pred ústa. „Keď som prišiel do Wimbledonu, po tréningu sme si chodili vypiť. Šiel som tiež a pil som tiež, lebo to robili všetci.“ Aj pri tejto činnosti samozrejme Lutza postretla vtipná príhoda. „Raz som sa opil a spoluhráči ma nasadli na vlak do Middlesbrough. Haha, veľmi smiešne, pretože som sa tam zobudil o siedmej ráno a zmeškal som tréning. Takéto správanie je nesprávne.“

„Po tom, čo som sa dostal z väzenia, musel som tvrdo bojovať. Stálo ma to majetok, sily. Ale nemôžem sa sťažovať....Aspoň nie som mŕtvy.“