Adam Žampa potvrdil, že žiada o zmenu lyžiarskej príslušnosti. Dá sa mu to vôbec vyčítať, keď dlhodobo neúspešne bojuje o to, čo k úspešnému reprezentovaniu potrebuje?

Keď vtáčka lapajú, pekne mu spievajú. Už po olympiáde, na ktorej Adam Žampa výkonnostne prekvapil, sa funkcionári predháňali v tom, kto viac sľúbi. Bohužiaľ, predtým, ani potom už o neho výraznejšie nezavadili.  A tak sa niet čomu čudovať, že nádejný slovenský lyžiar, vlastne asi prvý v histórii, zbalí seba, svojho brata, ich saky-paky a pôjde o dom ďalej.

Prípad Žampu nie je ojedinelý. Najmä v lyžovaní sa nezáujem riešil pred časom v prípade Veroniky (vtedy ešte) Zuzulovej. Tú naša funkcionárska elita dohnala až k slzám. Na facku. Rieši sa to aj s Petrou Vlhovou. Rieši sa to prakticky s každým úspešnejším športovcom, ktorý už nechce variť z vody „michellinovskú“ polievku. Dievčatá zatiaľ slovenskými reprezentantkami ostávajú. Žampovci nabrali odvahu a pôjdu tam, kde to má zmysel. A dobre tak.

Iste, dá sa na to pozerať očami nacionalizmu. V tom prípade Žampovci zradili. Ale dá sa na to pozerať aj ľudsky. Keď táto krajina nedokáže (alebo nechce) udržať svojich najlepších ľudí, nezaslúži si ich. Keď nikto nevyčíta študentovi, ak ide na vysokú školu do zahraničia, či doktorovi, ktorý sa cíti viac docenený v Nemecku, prečo by sme to robili športovcom, ktorí majú minimálne rovnako zúžené možnosti na sebarealizáciu?

Adam Žampa je ideálny marketingový produkt. Je mladý, trochu extravagntný, bezprostredný, úspešný. Je večne usmiaty, má príťažlivú partnerku a, hlavne, má úspechy. Len absolútne neschopní babráci v zbabranom systéme nedokážu takýto potenciál využiť na to, aby zabezpečili svojmu elitnému reprezentantovi dostatok financií, ktorý mimochodom v Žampovom ponímaní len zlomok toho, čo má pod slovom „dostatok“ v slovníku zahraničný lyžiar podobných kvalít.

Na Slovensku sme sa naučili chŕliť lávu na tých, ktorí sa ozvú. Tých, ktorí vystrčia hlavu zo stáda. Preto tá smršť, inak nenápadne sa zatajujúceho zväzu, z predchádzajúcich dní. Zdá sa však, že slovenský športový fanúšik pochopil, odkiaľ fúka vietor. Neverí, že len tí škaredí športovci sú nenažraní a páni chudáci na teplých miestečkach sa všemožne snažia, ba aj z vlastného by im rozdali. Preto toľko pozitívnych reakcií na „zradcov“ Žampovie.

Adam Žampa, aj s bratom, možno už nebude slovenským reprezentantom. Možno už nebude našim farbám získavať úspechy. A možno v skutočnosti ani neodíde a tento ťah je len posledným prejavom bezmocnosti. Nech je, ako chce, nemožno mu to vyčítať. Na Slovensku sa  pre tých najlepších robí málo. Systematickou „snahou“ sa čaká na to, keď posledný pri odchode zhasne. Nech sa darí, Žampovci. Nech už máte na sebe akúkoľvek kombinézu.