Naša futbalová reprezentácia aj v piatom zápase kvalifikácie zvíťazila, čím sa priblížila k postupu, ale ten je zároveň ešte stále ďaleko. Ale ak budeme hrať aj naďalej tak vyzreto a suverénne, ME vo Francúzsku nám nemôžu uniknúť.

Komentár Filipa Chudého

Piaty zápas, piate víťazstvo, prvé miesto v skupine a za chrbtom držíme Španielsko. Nejde o žiadnu počítačovú simuláciu futbalu na najľahšej úrovni, toto slovenská futbalová realita na najvyššej úrovni. Ale nielen fenomenálny vstup do kvalifikácie mám robí radosť, ak totiž pripočítame aj víťazstvá z prípravných zápasov, dostávame sa k skvostnej sedemzápasovej víťaznej sérii. Pritom predchádzajúci slovenský rekord boli maximálne tri víťazstvá v sérii, čo sa nám podarilo celkovo päťkrát, ale to sme už teraz výrazne prekonali a ešte sme neskončili. A v žiadnom prípade nikto nemôže povedať, že je to dielo nejakej náhody. Vo všetkých siedmich zápasoch sme totiž triumfovali zaslúžene.

No ak si porovnáme naše mužstvo na začiatku tejto série a teraz, je viditeľný výrazný posun dopredu. Po prvom zápase s Maltou sa dokonca ozýval piskot tribún a veční skeptici hovorili, že nemáme v kvalifikácii žiadnu šancu. Lenže my sme o štyri dni vyhrali na Ukrajine 1:0, čo bol veľký pozitívny zlom. Zrazu si naši chlapci uvedomili, že skutočne môžu hrať s kýmkoľvek, čo sa potvrdilo aj proti Španielom. V minulosti sme mávali problém uhrať dôležité body na pôde mužstiev z druhej vlny, kde sme často strácali kvalifikácie, lenže teraz sme vyhrali v Bielorusku a Macedónsku, čím sme zároveň oboch dostali z postupovej hry. Takéto víťazstvá dosahujú iba veľké mužstvá, medzi ktoré sme sa zaradili. Naša pohoda sa ukázala aj v príprave proti Fínom, ktorých sme vybavili za sedem minút.

A nič na tom nezmenila ani dlhá zimná príprava, skôr naopak, včera proti Luxembursku sme videli maximálne koncentrované mužstvo, ktoré vedelo čo chce hrať a aj tak hralo. Luxemburčania síce aj v Žiline ukázali, že už ich nemôžeme považovať za čistých futbalových trpaslíkov, lenže tiež pocítili, že my už nie sme mužstvo, na ktoré si môžu ľahko trúfať, v tejto našej súčasnej futbalovej pohode určite nie.

My sme sa dostali tak ďaleko, že góly si dokážu navzájom vypracovať aj krajní obrancovia, ale to nie je jediná aktuálna prednosť. Z brankára vyžaruje istota, stopérska dvojica má svetové parametre, defenzíva funguje ako celok, centrálni hráči sa s laserovou presnosťou dopĺňajú, krídla vedia obohrať akéhokoľvek obrancu, Hamšík konečne našiel správne miesto, hrotový útočník začal dávať góly a tréner je o niekoľko ťahov pred súperom. Slovenská reprezentácia pôsobí na ihrisku absolútne suverénnym dojmom, čo bolo viditeľné aj včera. Samozrejme, určite nie sme mužstvo bez slabín, tie stále máme, to len prednosti začali výrazne prevažovať.  A preto z ihriska cítiť slovenskú futbalovú suverenitu.