Práve skončený týždeň je definitívne minulosťou, ale aj v ňom sa odohrali zaujímavé udalosti, ktoré neobišli ani svet športu. Prinášame vám to najzaujímavejšie čo šport v ňom ponúkol, či už doma, alebo vo svete.

Komentár Filipa Chudého

Prvý zápas našej futbalovej reprezentácie v tomto roku nám priniesol ďalší radostný výsledok. Piate víťazstvo v kvalifikácii znamená, že po prvej polovici bojov o ME vo Francúzsku sme na tom viac ako dobre. Veď iba dve krajiny majú v tejto chvíli plný počet kvalifikačných bodov. Prvá dala svetu futbal a druhá si ho momentálne plnými dúškami užíva. Súčasnú situáciu si musíme vážiť, pretože nikdy sme takú nezažili a kto vie kedy najbližšie zažijeme. Vyhrali sme už sedem zápasov za sebou, pričom naším rekordom boli predtým maximálne tri výhry v sérii. A práve víťazstvá dokážu meniť aj pohľad verejnosti.

Nebudeme si klamať, ten bol ešte nedávno voči našej reprezentácii veľmi negatívny. Pre národ to boli skôr potetovaní babráci. Ešte stále mám v pamäti, ako sa vo víťaznom zápase s Maltou, ktorý začal súčasnú víťaznú sériu, na našich hráčov pískalo. Alebo ako na prípravný zápas s Fínskom, počas ktorého sme mali už 12 kvalifikačných bodov, neprišlo na žilinské tribúny ani 4 000 ľudí. Najviac z toho boli sklamaní asi samotní hráči, ale z novým rokom prišla aj nová situácia.

Na zápas s Luxemburskom bol takmer plný dom a naši reprezentanti konečne mohli hrať s vedomím, že plné tribúny sa určite prišli pozrieť na nich, nie na súpera. Tomuto faktu určite pomohlo aj to, že SFZ sa poučil, keď upravil predaj vstupeniek takým spôsobom, že fanúšik za cenu vstupenky na Fínsko, mohol teraz kúpiť v balíku vstupenky na Luxembursko a Česko. Aj vďaka tomu bola atmosféra na piatkovom zápase lepšia. Už v 12. minúte bol prvý pokus o mexickú vlnu, ktoré sa valili štadiónom ešte niekoľkokrát, no a v 90. minúte sa z tribún ozývali oslavné chorály. To všetko je znak zlepšujúcej sa atmosféry v našom futbale, ale strop sme ešte nedosiahli.

A tým nemyslím iba to, že mexické vlny mohli byť intenzívnejšie a chorály spievané mohutnejšie. Z tribún síce bolo cítiť, že na Slovensko sa pomaly vracia futbalová radosť, ale ešte sa úplne nevrátila, inak by atmosféra na žilinských tribúnach bola nezabudnuteľná. To sa dá dosiahnuť iba vtedy, keď hráči budú stopercentne cítiť, že všetci ľudia sú za nimi. Čiže keď bude prepojenie medzi fanúšikom a hráčom také silné, že obaja budú akoby jedno futbalové telo, čo napríklad nedávno v Žiline ukázali Bosniaci.

Malým víťazstvom je už teraz určite to, že ľudia sa hneď po zápase pýtajú, kedy hráme opäť, ale stále sa pozitívne emócie verejnosti nachádzajú na tenkom ľade. Teraz sa nám síce mimoriadne darí, ale raz prídu aj prehry, s čím musíme počítať. Ale ak využijeme súčasnú pozitívnu atmosféru čo najrozumnejšie a hlavne v budúcnosti nebudeme ničiť to, na čom sme ťažko predtým pracovali, viď situáciu okolo reprezentácie po MS 2010, potom bude návrat futbalovej radosti na Slovensko trvalejším javom a nebude iba obrazom série dobrých výsledkov v krátkom čase.