Slovan Bratislava vyriešil otázku hľadania nového trénera tak, že ju vlastne nevyriešil. Voľba s Dušanom Tittelom je už tretou trénerskou alternatívou v tejto sezóne, ktorá vyvoláva pochybnosti. A bude vôbec poslednou?

Komentár Filipa Chudého

Dočasným nástupom Jozefa Chovanca na trénerskej lavičke Slovana sa stal generálny riaditeľ klubu Dušan Tittel, ktorý si sám zloží realizačný tím. To je základná informácia, ktorá včera vyšla z belasej kuchyne. Ale keď sa na ňu pozrieme bližšie, zistíme, že v sebe skrýva oveľa viac.

Hovoriť o tom, že v Slovane majú tréneri krátku životnosť, je ako nosiť drevo do lesa. Za všetko hovorí to, že pod majiteľom Ivanom Kmotríkom sa za necelých sedem sezón vystriedalo jedenásť trénerov, pričom terajšia druhá Tittelova misia predstavuje vlastne dvanásty realizačný tím. A už teraz si dovolím tvrdiť, že čoskoro tu bude trinásty. Nie že by som neveril ešte nevytvorenému realizačnému tímu, ale všetko smeruje k tomu, že toto je zo strany belasých iba dočasné riešenie, ktoré bude trvať maximálne do konca tejto sezóny, ak vôbec dovtedy vydrží.

Hľadať trénera v rozbehnutej sezóne je ťažké, o čom sa belasí v pomerne krátkom čase opäť presvedčili. Trh síce ponúka množstvo voľných trénerov, ale Slovan nemôže viesť náhodný okoloidúci. Aj preto v tejto chvíli vedenie Slovana vlastne nikoho nenašlo. Prakticky všetci schopní tréneri, ktorí by mohli Slovan niekam posunúť sú obsadení. No Slovan jedného takého určite bude chcieť v krátkom čase získať, aby slová z klubovej kuchyne, v ktorých sa hovorí o vytvorení silného európskeho mužstva hrajúceho na novom štadióne, nevyzneli na smiech.

Jozef Chovanec takým trénerom nebol, preto je absolútne logické, že bol odvolaný. Už keď nastúpil, vyslovil som určitú pochybnosť, či on je tým trénerom, akého Slovan hľadá, no a moje pochybnosti sa naplnili. Z hráčskej šatne sa neozývalo, že ich vedie moderný tréner, skôr to, že sa v tréningovom procese ocitli akoby pred dvadsiatimi rokmi. No a niekde vtedy bol aj Chovanec považovaný za moderného trénera svetových parametroch, veď v roku 1999 bol vyhodnotený za druhého najlepšieho reprezentačného trénera sveta. Lenže tie časy sú už dávno preč. Chovanec sa neprispôsobil modernému futbalu, keď aj herný štýl belasých pod jeho vedením mal ďaleko od moderny, pripomínalo to skôr niečo na štýl kopni a bež. No aby som nebol len kritický, Chovanec bol určite lepšou voľbou ako pred ním Straka, ktorý je všetko, len nie tréner s výhľadom do budúcnosti.

Slovan si takého musí nájsť, inak európske mužstvo nevybuduje. Hneď ako odišiel Vladimír Weiss, ktorého vyhnala vtedajšia verejná averzia proti jeho platu, som napísal, že fanúšikovia Slovana, ktorí sa tiež podpísali pod jeho odchod zo slovenskej scény, to raz budú ľutovať, čo sa vlastne už dlhšie deje. Weiss je síce svojská povaha, ale je to aj tréner mysliaci progresívne, akého by Slovan potreboval, navyše jeden z mála, ak nie jediný, ktorý by pod Kmotríkom dostal čas na prácu. No jeho opätovný príchod by prekvapil, keďže v Kazachstane sa hrá systémom jar – jeseň, čiže teoreticky bude voľný až v zime.

Lenže Slovan potrebujeme trénera s výhľadom koncepčnej práce už najneskôr od leta. Môže to byť Karel Jarolím, ktorého sa mali belasí pokúsiť získať ešte pred príchodom Chovanca, ale Mladá Boleslav ho nepustila. Začína sa tiež hovoriť o bývalom hráčovi klubu Martinovi Ševelovi, terajšom trénerovi Trenčína. Spomínali sa aj odchovanci klubu, ale ak by tým mala byť zverená takáto úloha, už by tu zrejme boli, hoci kto vie, možno na nich ešte aj vsadia, ak nebude inej cesty. Dovtedy realizačný tím povedie Dušan Tittel, čo je tretie pochybné rozhodnutie vedenia klubu ohľadom trénerskej otázky v tejto sezóne. Ale ak je to len posledné preklenutie obdobia, v ktorom bude Slovan hľadať skutočného trénerského lídra na dlhšie obdobie, nech je tak, no len aby bolo naozaj posledné...