V utorok večer sme spoznali prvých dvoch semifinalistov Ligy majstrov. Bayern a Barcelona sa dostali medzi štyroch najlepších zaslúžene, ale problémom pre celú súťaž je to, že o ich postupe sa rozhodlo až príliš skoro.

Komentár Filipa Chudého

Už niekoľkokrát v minulosti som napísal, že svetový futbal sa nevyvíja dobrým smerom. Keďže bohatší sú ešte bohatší, tak každým rokom sa zužuje špička, čo má za následok pomerne jasné výsledky už v skupinovej fáze Ligy majstrov, ktorá by pritom mala byť čo najviac vyrovnaná. Kým pred ešte jedenástimi rokmi sme videli finále Porto – Monako, teraz si iba veľmi ťažko predstaviť, že by sa niečo mohlo také zopakovať, aj keď sa obaja dostali do štvrťfinále. Niekto by si mohol povedať, však sú k tomu blízko, lenže ja hovorím, že sú od toho poriadne ďaleko, čo je pre futbal veľmi zlé.

Osobne som sa už po konci skupinovej fázy tešil na štvrťfinále, pretože som si myslel, že konečne aspoň v ňom uvidíme strhujúce divadlo, ktoré sa bude rozhodovať v posledných minútach, ale mýlil som sa. O osemfinále som tušil, že to bude vo väčšine prípadov vraždenie neviniatok, ale pred pár mesiacmi by ma to v súvislosti so štvrťfinále ani nenapadlo. No dnes môžem povedať, že štvrťfinálové súboje boli ešte väčšou nudou ako tie osemfinálové, čo je už čo povedať.

Ak ste včera vypli oba súboje v 36. minúte, urobili ste veľmi dobré rozhodnutia. Vo zvyšných desiatkach minút sa totiž oba zápasy už iba dohrávali. O postupujúcich už bolo rozhodnuté, čo nemohlo tešiť nikoho nestranného. A keďže my Slováci nemáme v tohtosezónnej vyraďovacej časti komu fandiť, veď v hre už nemáme nielen nášho majstra, ale ani žiadneho hráča, tak nestranní sme. Z nás sa tak stali v tejto chvíli iba konzumenti najlepšieho svetového futbalu, ale včerajšie futbalové menu nestálo za nič.

Tým v žiadnom prípade nechcem zhadzovať hráčov Bayernu a Barcelony, pretože oni ukázali, že majú na túto fázu súťaže, ale problém je v tom, že nemali rovnocenných súperov, čo by sme medzi osmičkou najlepších právom očakávali. Pritom Parížania peniaze majú, ale ich problémom je to, že nemajú zázemie. Rozpočtom síce svetovým klubom sú, ale čo sa týka infraštruktúry, klubovej štruktúry a ďalších dôležitých vecí, v tom sú (pod)priemer, preto porovnávanie s Barcelonou dopadlo pre nich takto neslávne. Porto síce na rozdiel od PSG svetovým know-how disponuje, ale jeho problém je ten, že si nedokáže udržať mužstvo pokope aspoň dve sezóny. Je síce pekné, že zarábajú stovky miliónov na prestupoch, že ich pozorovatelia vždy nájdu kvalitné náhrady za odchádzajúcich hráčov, ale exportný klub sa nikdy nestane značkovým klubom. Občas síce môže futbalovú značku prevýšiť, napríklad ako v prvom zápase minulý týždeň, ale keď sa veľký klub poučí zo svojich chýb, dopadne to ako v odvete.

Veľmi by ma zaujímalo, ako sa včera asi cítili sponzori súťaže, ktorí každoročne do Ligy majstrov dávajú stále viac peňazí. Veď namiesto toho, aby s blížiacim sa koncom stretnutí čoraz viac ľudí prepínalo na dramatické zápletky zápasov a videlo ich reklamy, nastal presne opačný proces, s každou minútou nimi zaplatený produkt videlo menej ľudí. A to nehovorím o reklamách v televíziách, ktoré za prenosové práva platia tiež nehorázne sumy.

Včerajšok sa nemohol páčiť nikomu. Fanúšikovia boli ochudobnení o vzrušenie, televízie o sledovanosť, sponzori o pozornosť. Hádam nás dnes čaká niečo zaujímavejšie, prípadne vo zvyšku súťaže. Ale ak sa má začínať Liga majstrov až v semifinále, potom niečo s touto súťažou (futbalom) nie je v poriadku.