Slovenského hokejistu Ladislava Nagya možno označiť za jedného z najobávanejších strelcov v Európe. Tak ako viacerí iní hráči, aj on sa dopustil vo svojej kariére obrovskej chyby, ktorá ho bude mrzieť zrejme do konca jeho kariéry.

Ladislav Nagy sa narodil 1. júna 1979 v Šači do etnickej maďarskej rodiny a vtedy ešte nik netušil, že sa z mladého chlapca stane slovenský reprezentant. Svoju kariéru odštartoval v tíme Košíc, kde osobnostne i herne rástol a v sezóne 1995/1996 si v juniorskom celku pripísal na svoje konto 59 bodov v 45 stretnutiach a dal tak jasne najavo, že ho čaká žiarivá budúcnosť. Jeho výkony zaujali aj predstaviteľov vtedajšieho extraligového celku HK Dragon Prešov, kde odohral na hosťovaní 11 stretnutí s rovnakým počtom získaných bodov. Ani výpomoc mladého talentu nestačila a tretie najväčšie mesto Slovenska sa porúčalo do druhej ligy.

O rok neskôr opäť hosťoval v prešovskom tíme a ako 17-ročný sa v seniorskej druhej lige určite nestratil. V 33 súbojoch zaznamenal 40 kanadských bodov a svojimi výkonmi zaujal natoľko, že si ho v drafte 1997 vybrali predstavitelia Saint Louis Blues v siedmom kole z celkového 177. miesta. Mladý hokejista sa rozhodol zotrvať na Slovensku, no keď v košickom celku po boku Igora Libu pozbieral v 40 stretnutiach 40 kanadských bodov za 21 gólov a 19 asistencií a na juniorských MS pozbieral v šiestich zápasoch osem bodov za bilanciu 6+2, bolo rozhodnuté – Nagy cestoval do zámoria.

Hoci 179 centimetrov vysoký hráč neuspel v kempe Saint Louis Blues, nevzdal sa svojho sna o NHL a bez povolenia svojho materského celku z HC Košice začal nastupovať v QMJHL, kde obliekal dres Halifaxu Mooseheads. Na život za veľkou mlákou si zvykol veľmi rýchlo a od začiatku svojho pôsobenia v kanadskej juniorskej lige doslova žiaril. V 63 súbojoch si na svoje konto pripísal 71 gólov, dovedna pozbieral 126 kanadských bodov, stal sa najlepším strelcom súťaže, bol vyhlásený za najlepšieho nováčika QMJHL a taktiež sa stal držiteľom Michel Bergeron Trophy za najlepšieho ofenzívneho nováčika sezóny

Ročník 1998/1999 bol pre Nagya prelomový aj tým, že so slovenskou reprezentáciou získal na juniorskom svetovom šampionáte bronzovú medailu. Pod zisk cenného kovu sa šikovný krídelník podpísal bilanciou 4+3. Jeho vynikajúce výkony mu o rok na to vyniesli vytúžený debut v National Hockey League. V prvom tíme „notičiek“ odohral jedenásť stretnutí so ziskom 6 bodov a zvyšok sezóny strávil na farme v AHL v tíme Worcester IceCats. O rok neskôr sa dočkal svojej prvej výmeny v zámorí, keď ho vedenie Bluesmanov poslalo do Phoenixu Coyotes spoločne s krajanom Michalom Handzušom, Jeffom Taffem a prvou voľbou v drafte 2001 výmenou za forwarda Keitha Tkachuka

V arizonskej púšti odohral Nagy väčšinu svojej kariéry. Vo svojej prvej plnej sezóne s Phoenixom vypadol vo vyraďovacej časti hneď v prvom kole so San Jose po piatich odohraných dueloch, no tento fakt slovenského krídelníka dlho trápiť nemusel. Po skončení ročníku totiž prišiel posilniť slovenskú hokejovú reprezentáciu na MS 2002 v Göteborgu a bilanciou 1+3 sa podpísal pod doposiaľ jediný triumf Slovákov na MS v hokeji.

O rok neskôr ako 24-ročný si vytvoril osobné maximum v podobe zisku 57 kanadských bodov (22+35) v 80 stretnutiach. S Phoenixom sa neprebojoval do play-off a opäť na neho čakala na majstrovstvách sveta skvelá partia spoluhráčov, s ktorými získal bronzovú medailu a ôsmimi bodmi sa pričinil pod zisk ďalšieho cenného kovu pre slovenský hokej.

V sezóne 2003/2004 zbieral Nagy takmer bod na zápas, keď si v 55 dueloch na svoje konto pripísal 52 kanadských bodov, vo veľmi sľubne rozohranej sezóne ho však zbrzdilo zranenie zápästia, ktoré si privodil po strete s Keithom Tkachukom a ročník sa pre neho skončil predčasne. Nasledovala výluka, v ktorej sa Nagy objavil v domovskom celku z Košíc a neskôr vo švédskej Elitserien, kde obliekal dres MODO Hockey.

V olympijskej sezóne 2005/2006 opäť žiaril, keď v 51 dueloch sa do štatistík zapísal celkom 56-krát, no kvôli zraneniu kolena základnú časť nedohral a prišiel taktiež o účasť na Zimných olympijských hrách v Turíne. O rok neskôr to s jeho problémovým zdravím bolo lepšie, čo Yotes využili na jeho prestup, hoci slovenský krídelník javil záujem o predĺženie zmluvy. 12. februára 2007 sa Ladislav Nagy porúčal do Dallasu Stars výmenou za Mathiasa Tjarnqvista a prvú voľbu v drafte 2007. Slovenský útočník bol svojho času považovaný za mimoriadne kvalitného útočníka, čo potvrdili aj slová vtedajšieho generálneho manažéra Dallasu Stars Douga Armstronga, ktorý neskrýval radosť nad Nagyovým ziskom: „Ladislav prináša do nášho klubu rýchlosť a technickú zručnosť. Vo svojej kariére sa už dokázal prebojovať aj medzi šiestich najlepších útočníkov NHL. Na jeho príchod sa tešíme a očakávame okamžitý prínos pre naše mužstvo.“

Hokejista s veľmi dobrým renomé však vedenie „hviezd“ sklamal bilanciou 4+10 v 25 dueloch a po sezóne si musel hľadať nový angažmán. Na ročnej zmluve sa dohodol s vedením Los Angeles Kings, kde na neho čakali krajania Ľubomír Višňovský a Michal Handzuš. Nagy potvrdil rolu vynikajúceho hokejistu, v 38 súbojoch si na svoje konto pripísal 26 bodov, no to bolo z jeho strany v sezóne 2007/2008 všetko. O zvyšok sezóny prišiel kvôli zraneniu krčnej chrbtice.

Po ďalšom neúspešnom ročníku v NHL poznačenom zranením, sa Nagy rozhodol vrátiť na starý kontinent. Stal sa posilou novovzniknutej ruskej nadnárodnej súťaže fungujúcej pod názvom Kontinentálna hokejová liga, kde mal patriť medzi opory Severstaľu Čerepovec. V ruskom klube zotrval dve sezóny, keď ani tam sa nevyhol zraneniam a ruské média ho v roku 2008 označili dokonca za najhoršieho legionára súťaže.

Ročník 2010/2011 tak odštartoval v druholigovom Prešove, neskôr sa objavil v popradskom drese, kde sa radil medzi najväčšie hviezdy našej súťaže, aby vzápätí dohral sezónu vo švédskom MODO Hockey. V roku 2011 sa zároveň poslednýkrát objavil v slovenskej hokejovej reprezentácii na majstrovstvách sveta. Po nezhodách s realizačným tímom neskôr odmietal všetky pozvánky do národného tímu. O rok na to sa na Slovensku vytvoril projekt Lev Poprad, ktorý vstúpil do KHL a Nagy ako hráč so skúsenosťami z najprestížnejšej európskej hokejovej súťaže tam nesmel chýbať. Popradský projekt sa stal fiaskom a tak sa slovenský krídelník opäť vrátil do MODA.

Vo Švédsku príliš neoslnil a preto odštartoval ročník 2013/2014 v rodnom klube z Košíc. Dres „oceliarov“ si obliekol po dlhých deviatich rokoch. Fanúšikovia i samotný manažment sa z príchodu majstra sveta z roku 2002 veľmi tešili, čo potvrdil aj vtedajší generálny manažér Košíc Juraj Bakoš: „S Lacom sme sa dohodli, že nový ročník extraligy začne v košickom drese. Očakávame, že s jeho kvalitou vzrastie naša ofenzívna sila. Otázku jeho zotrvania v mužstve po  celú sezónu sme nechali zatiaľ  otvorenú.“

Odchovanec Košíc nevylučoval zotrvanie v Košiciach počas celej sezóny, no jeho skvelé výkony nenechali chladným vedenie Jokeritu Helsinki, ktoré ho počas sezóny priviedlo do svojho tímu a tento krok rozhodne neoľutovalo. Nagy v Liige stihol odohrať 34 stretnutí, v ktorých si udržal druhý najvyšší bodový priemer v lige (0,94 bodu na zápas).

Skvelé výkony vo Fínsku pomohli obnoviť taktiež vzťahy medzi slovenským národným tímom a Nagyom, ktorý sa na margo jeho návratu vyjadril stručne: „Komunikoval som s trénermi i manažérom Ottom Sýkorom. Nikdy som nepovedal reprezentácii definitívne nie, rád prídem na zraz.“ Na majstrovstvách sveta patril Nagy medzi našich najlepších hráčov a v siedmich stretnutiach si na svoje konto pripísal štyri presné zásahy.

Po sezóne s ním vedenie klubu z hlavného mesta Fínska rátalo pre ďalšie pôsobenie v Kontinentálnej hokejovej lige. Záujem bol obojstranný, v hre bola i švajčiarska NLA, no Nagy napokon zakotvil v tíme jediného slovenského účastníka KHL z HC Slovan Bratislava. Tam sa okamžite zaradil medzi najväčšie hviezdy a potvrdil tak, že je jedným z najlepších hokejistov pôsobiacich v Európe. Vzhľadom k jeho talentu a obrovskému potenciálu je veľkou škodou, že nepôsobí v National Hockey League, ktorej by rozhodne mal čo ponúknuť. Samotný hokejista neraz v rozhovoroch neskrýval sklamanie z toho, že po sezóne 2007/2008 neostal v zámorí, ale vrátil sa do Európy. Toto rozhodnutie ho bude škrieť zrejme ešte dlho... Nič to ale nemení na fakte, že hráč s ročníkom narodenia 1979 má pred sebou ešte niekoľko rokov, v ktorých by mal hrávať vo svojom klube prím.