Práve skončený týždeň je definitívne minulosťou, ale aj v ňom sa odohrali zaujímavé udalosti, ktoré neobišli ani svet športu. Prinášame vám to najzaujímavejšie čo šport v ňom ponúkol, či už doma, alebo vo svete.

Komentár Filipa Chudého

Máme za sebou štvrťfinálové boje v Lige majstrov, ktoré určili všetkých štyroch semifinalistov. Ak si niekto myslel, že môže nastať nejaké prekvapenie, zostal sklamaný, pretože opäť do semifinále postúpili tí istí. Za ostatné štyri roky sa tretíkrát stalo, že jeden krok od finále sa ocitli Real Madrid, Bayern Mníchov a FC Barcelona, čo už nemôže byť náhoda. Garde im tento rok bude robiť Juventus Turín, ktorý sa vracia do elitnej spoločnosti po dlhých dvanástich rokoch.

Ešte pred začiatkom skupinovej fázy sa rozoberali hlavní favoriti súťaže. Takmer vo všetkých prognózach sa objavili výlučne tri kluby z nadpisu. Na jednej strane by sa mohlo povedať, že futbaloví odborníci odviedli pri svojich prognózach dobrú prácu, lenže pomer síl v klubovom futbale na starom kontinente je bohužiaľ taký, že pri prognózovaní nemali vlastne žiadnu robotu, pretože súťaž sa začína prakticky až od semifinále. Doteraz bolo najzaujímavejšie to, kto z ostatných vyhrá v lotérii a žreb mu nepostaví na ceste do semifinále neprekonateľnú prekážku. Už vieme, že šťastie na žreb mala jedna stará dáma.

Počas sezóny sa diskutovalo iba o tom, či sa niekto k hviezdnemu triu môže kvalitou vyrovnať. Zatiaľ sa nikto taký nenašiel a šancu má už len Juventus, ktorý sa do semifinále dostal hlavne vďaka priaznivému žrebu, hoci tým nechcem znižovať kvality talianskeho majstra. No už v skupine ho prevýšilo Atletico Madrid, ktoré ako jediné bolo vo vyraďovacej fáze aspoň trochu vážnejším súperov pre niekoho z tria najlepších. Veď len úradujúci španielsky majster nechával favorita na pochybách do posledných minút štvrťfinálovej odvety, ostatní súperi už najneskôr hodinu pred koncom odvety boli vlastne vyradení. A navyše bolo to práve jedine Atletico, ktoré nedovolilo, aby hviezdne trio bolo spolu v semifinále štyrikrát za sebou, keď minulý rok vo štvrťfinále vyradilo Barcelonu.

Real, Bayern a Barcelona vládnu futbalu v tomto desaťročí, pričom hernou kvalitou sa im nikto nepribližuje. Vyrušil ich síce pekným futbalom Dortmund, zaparkovaným autobusom Chelsea a veľkou bojovnosťou zas Atletico, ale to boli záležitosti na jeden rok, čiže by sa dali chápať skôr za náhodu, len určite nie za trvalý jav. Tým je dominancia veľkej futbalovej trojky, za ktorou sa skrýva síce viacero aspektov, lenže tie podporuje hlavne jediná vec, ktorou sú peniaze.

Všetky kluby majú síce svoju filozofiu, ktorá ich priviedla na úplný vrchol, ale v najväčšej miere im pomáha fakt, že sú doma neohrozenými finančnými pánmi. Real a Barcelona si vďaka zhrabnutiu značného balíka financií za televízne práva vytvorili v Španielsku takú pozíciu, že ostatné kluby im musia chtiac-nechtiac predať najlepších hráčov, aby vôbec prežili. No a o monopolnom postavení Bayernu v nemeckom futbale sa netreba ani baviť, ten si skúpi tiež čo potrebuje, alebo aj to čo nepotrebuje, len aby sa k nemu nejaký súper náhodou nepriblížil. A keď si k tomu pridáme, že španielska a nemecká futbalová škola sú momentálne najlepšie na svete, potom je zákonité, že kluby, ktoré si z týchto krajín skúpia najlepších hráčov, sú špičkové aj vo svetovom meradle.

Nespochybňujem prácu týchto klubov, pretože logicky pre seba hrabú a ostatných ku korytu pustiť nechcú, ale ak sa v najprestížnejšej súťaži na svete hrá štyri roky za sebou prakticky tá istá pesnička, nie je to pre Ligu majstrov dobré. Tento rok si teda ešte vychutnajme súboje gigantov, ale zároveň verme, že tých gigantov bude už od budúcej sezóny viac, aby sme na veľkolepé súboje sľubujúce pravú futbalovú drámu nečakali až do semifinále.