Bratislava 29. apríla (TASR) - Trénerská misia Vladimíra Vůjteka na striedačke slovenskej hokejovej reprezentácie speje do finále.

Po štyroch rokoch ju na blížiacom sa šampionáte nechce zakončiť len v rodnej Ostrave a dúfa, že tím dovedie až do pražských bojov o cenné kovy. Hoci aj tento rok skladal káder za pochodu plynúcej prípravy, v porovnaní s uplynulými rokmi mal menej starostí s vybavovaním hráčskych ospravedlneniek a viac úsilia tak venoval tvorbe konkurencieschopného mužstva. Ako uviedol v rozhovore pre TASR, na šampionát vzal podľa vlastného úsudku to najlepšie, čo mal k dispozícii.

Skúsený český kormidelník zasadol na trénerskú stoličku slovenskej reprezentácie v auguste 2011. Už na nasledujúcom svetovom fóre v Helsinkách ju doviedol k strieborným medailám, čím opäť pod Tatrami spôsobil hokejový ošiaľ. Fínska metropola mu o rok neskôr vyniesla ôsmu priečku, no nasledujúci olympijský turnaj v Soči znamenal výrazný prepad na jedenáste miesto. Vlani na MS v Minsku mal k dispozícii omladený káder, ktorý napriek sympatickému prejavu skončil tesne pred bránami štvrťfinále. Tento rok je zatiaľ známy len fakt, že po šampionáte príde slovenský tím o charizmatického trénera.

"Platí všetko, čo som už dávno povedal. Budú to moje posledné zápasy na slovenskej striedačke. Zatiaľ som sa nezaoberal tým, či to bude zároveň definitívny trénerský koniec, teraz ma zaujíma len šampionát," uviedol Vůjtek.

Tohtoročné veľké fórum má pre českého kormidelníka niekoľko špeciálnych prívlastkov. Nebude len štvrtým v poradí pri slovenskom kormidle, ale z pohľadu zázemia aj jeho domácim. "Keď človek pôsobí v rodnom prostredí, je to špeciálne. Súperi sú však rovnakí a čakajú nás tie isté nervy," zdôraznil.

České majstrovstvá sú pre neho aj bodkou za misiou pri hokejovej reprezentácii s dvojkrížom na hrudi. "Som veľmi rád, že som pred štyrmi rokmi dostal ponuku a mohol som pracovať pri slovenskom národnom tíme. Bolo to ideálne, chlapci sú perfektní. Robilo sa mi tu dobre, hoci určitý čas sme mali veľa problémov," rozhovoril sa Vůjtek.

V ich ťažisku boli najmä hráčske ospravedlnenky: "Na moje druhé majstrovstvá sveta ich bolo trinásť, na ďalšie dokonca až dvadsaťtri. Mužstvo sme vždy lepili za pochodu. Teraz je šampionát v Ostrave a nikto sa neospravedlňuje. Vrásky nám narobili len zranenia niektorých hráčov, ale myslím, že sme dali dokopy silné mužstvo. Z toho, čo máme k dispozícii, je to len to najlepšie."

Napriek tomu mu budú chýbať defenzívne opory Zdeno Chára s Andrejom Sekerom či gólový inštinkt Ladislava Nagya. Všetkých troch vyradili z účasti na ostravskom fóre zranenia. Káder sa počas prípravy, v ktorej Slováci zdolali európskych súperov len dvakrát z ôsmich prípadov, pomaly formoval a vzhľadom na jeho občasné rozširovanie prišlo následne aj na redukčné čistky. Dokonca tesne pred štartom MS ešte nebolo ohľadom záverečnej nominácie všetko jasné. "Na poslednú chvíľu sme museli tím meniť. Tým pádom sme odstúpili od prvotných zámerov, s ktorými sme chceli pracovať. Menili sme najmä zloženia formácií, špeciálne tých presilovkových, pretože v nich potrebujeme byť úspešní. Všetko sme formovali len za pochodu rovnako ako každý rok pred šampionátom," ozrejmil skúsený kouč.

Okrem domáceho prostredia čaká Slovákov v Ostrave hneď na úvod náročná psychická aj fyzická skúška. V priebehu piatich dní odohrajú až štyri duely, pričom všetky so súpermi (Dánsko, Bielorusko, Slovinsko a Nórsko), s ktorými sú body v súboji o postup do štvrťfinále papierovou podmienkou. Nie však výkonnostnou, keďže rozdiel medzi európskou špičkou, jej stredom a chvostom v elitnej kategórii sa postupom času znižuje.

"Máme ťažký štart, preto musíme v prvých zápasoch bodovať. Každá strata bude citeľná a bude ťažké ju dohnať. Hráme štyri zápasy za päť dní, to sa nemôže stať ani v play off a neviem presne, čo to s nami spraví. Doterajšie majstrovstvá sveta sme začínali proti silnejším tímom, teraz je to naopak," zhodnotil Vůjtek. Napriek tomu má ako rodený Ostravák extra motiváciu navyše: "Chcem si to užiť, ale záleží mi na výsledkoch. Naše domáce publikum bude síce úžasné, ale zrejme len do doby, keď budeme vyhrávať."

Ostrava má pre slovenský hokej špeciálne čaro. V roku 2004 ho vyniesla až do semifinále, v ktorom však neuspel rovnako ako v následnom súboji o bronz proti USA. Vůjtek bol vtedy v pozícii diváka. "Trénoval som Kazaň a zo svojho tímu som mal na šampionáte päť hráčov. Pozorne som ich sledoval. Zaujalo ma hlavne to, že Rusko nepostúpilo zo skupiny s veľkým trénerom Tichonovom, čo bolo obrovské prekvapenie," uviedol. Neprehliadol však ani úspešný slovenský postup, na ktorý by po jedenástich rokoch rád nadviazal:

"Víťazné ťaženie Slovenska bolo nádherné. Bolo by krásne zopakovať jeho základy." Pomôcť by mal aj tradičný rituál s košeľami, ktoré sa po víťaznom zápase nezmenia. "Je to obligátna vec, asi v tom budeme pokračovať. Dúfam len, že tú jednu budeme nosiť veľmi dlho."

Za jedenásť rokov prešlo viacerými zmenami aj Vůjtkove rodné mesto. Slovenských priaznivcov preto nepozýva len do ČEZ arény, ale aj do jeho rôznych iných kútov. "Ostrava nie je síce až tak atraktívna, ale mení sa, a to k lepšiemu. Zrušili sa huty aj bane a teraz je tam ďaleko príjemnejšie ako za mojich mladých čias. Sú tam moderné obchodné domy, dokopy sa dala aj Černá louka (výstavisko, pozn.), doteraz o ňu dvadsať rokov nikto neprejavil záujem. Rozhodne sa bude na čo pozerať."