V prvom zápase na MS naši hokejisti stratili s Dánskom zbytočne jeden bod. Ukázali síce veľmi dobré dve tretiny, na ktorých sa môže stavať, ale tiež viacero chýb, ktoré dokáže potrestať aj mužstvo dánskych robotníkov.

Komentár Filipa Chudého

Ak v prvom zápase na MS, v ktorom ste navyše veľký favorit, pretože proti vám stojí outsider skupiny, zaváhate, nikdy to nemôže byť ideálny vstup do turnaja. Slovenská hokejová reprezentácia síce prvý zápas v Ostrave vyhrala, ale hokejistom z Jutského polostrova odovzdala jeden bod, ktorý môže Dánom veľmi pomôcť v ich očakávanom boji o záchranu, no a nám zas veľmi chýbať v očakávanom boji o štvrťfinále, resp. v boji o vyššie miesto pri nasadzovaní do vyraďovacej fázy. V úvodnom zápase MS sme mali jednoznačne získať tri body, ale nemáme ich, pretože sme opäť ukázali tradičné slabiny našej reprezentácie.

Prvá bola viditeľná v prvej tretine, keď naši hokejisti boli zbytočne nervózni, akoby ich zaskočilo, že mali domáce prostredie. To budeme mať aj v ďalších zápasoch, preto sa už nemôže opakovať, že vstúpime do zápasu v polovičnom tempe a s ťažkými nohami. Ak by sme hrali celý zápas ako počas zvyšných dvoch tretín, Dánov by sme museli poriadne rozbiť. Druhá tradičná slabina sa ukázala práve v čase, keď sme súpera tlačili. Ak sú na niečo slovenskí hokejisti známi špecialisti, je to fakt, že zo súperovho brankára vedia urobiť kandidáta na najlepšieho brankára turnaja. Patrick Galbraith síce nie je neznámy brankár, veď robil v Slovane dvojku našej šampionátovej trojke Konrádovi, ale ani zďaleka nemá kvality na to, aby sám zo seba urobil hrdinu zápasu. Tretia odhalená slabina sa ukázala v našom obrannom pásme, v ktorom sme predviedli detinské chyby. Nemôže sa predsa stať, že dvakrát zápas veľkou snahou strhneme na našu stranu, ale o chvíľu ponúkneme súperovi vyrovnanie ako na tácke, pritom ten si orosené zvýšenou útočnou aktivitou ani neobjednal, ale rundu sme mu zaplatili.

Ešteže ďalšie zvyčajné slabiny premenili naši hokejisti v tomto zápase na silné stránky. Jedným z hlavných dôvodov toho, prečo sme po prvej tretine otočili zápas z herného pohľadu jasne na našu stranu, boli vhadzovania. Kým v prvej tretine sme v nich boli nedôrazní, vo zvyšku zápasu sme ich vyhrávali, a to hlavne v súperovom pásme. Preto sme mali taký tlak, z ktorého vyústili góly v súperovej sieti. A tiež nás môže tešiť, že sme konečne vyhrali samostatné nájazdy, pretože v príprave nás v ich súperi doslova zosmiešňovali. No tiež treba dodať, že už ťažko natrafíme na súpera, ktorý dá zo šiestich nájazdov iba jeden, preto aj v tejto činnosti je priestor na zlepšenie.

Pochváliť treba hlavne štvrtý útok, ktorý si jasne vypýtal miesto aj na ďalšie zápasy, pretože hral ako o život. Chlapci zrejme správne odhadli, že po príchode dvoch červených krídel by si už možno nezahrali, teraz im to nehrozí. Zvyšným útokom tiež nemožno vyčítať snahu, ale každému niečo chýbalo, snáď to nájdu v dvoch posledných posilách, ktoré ešte evidentne potrebujeme.

Naši najbližší súperi budú totiž o niečo kvalitnejší. V týchto zápasoch sa nám nemôže stať, že necháme súpera v zápase dýchať do posledných okamihov. Dáni boli na rozbeh ideálny partner, ale úplne ideálne sme to nevyužili. V ďalších zápasoch hrajme tak, aby nám ten jeden bod nakoniec nechýbal.