Práve skončený týždeň je definitívne minulosťou, ale aj v ňom sa odohrali zaujímavé udalosti, ktoré neobišli ani svet športu. Prinášame vám to najzaujímavejšie čo šport v ňom ponúkol, či už doma, alebo vo svete.

Komentár Filipa Chudého

V stredu vyhrala naša novo sa tvoriaca futbalová reprezentácia do 21 rokov nad českými rovesníkmi 2:0. Po tomto zápase český tréner Pavel Hoftych spomínal výrazne úspešnú bilanciu slovenských reprezentačných výberov na úkor tých českých. Ním vyslovená bilancia 5 – 0 – 1 bola síce chybná, ale nemala ďaleko od reality. Za ostatný rok sa Slovensko s Českom stretlo v desiatich zápasoch, pričom bilancia 7 – 0 – 3 je pre nás naozaj veľmi priaznivá. Sám Hoftych spomínal, že ich v ostatnom čase bijeme, pretože máme hladnejších hráčov po úspechu, s čím sa dá iba súhlasiť.

Už pred marcovým súbojom seniorských reprezentácií som zaznamenal, že som vlastne nezaznamenal v minulých rokoch tak typické reči o českom komplexe. Toto slovné spojenie sa zaviedlo do športovej terminológie niekde na prelome tisícročí a vzniklo v hokejovom prostredí. Išlo o to, že naši hokejisti porazili po rozdelení českých až na 16. pokus, pričom dovtedy bolo bežné, že v zápasoch dostávali aj „osmičky“ či „sedmičky“. V minulom desaťročí sa český komplex tak rozšíril, že zasahoval pomaly do všetkých športov, hoci reálne treba povedať, že sa ich netýkal. Veď keď sa pozrieme spätne ma vzájomné výsledky v ostatných športoch, jedine v hokeji máme s našimi susedmi tak vysoko nepriaznivú bilanciu, že sa dá hovoriť o komplexe.

Český komplex sa síce vo veľkom spomínal aj v súvislosti s futbalovými zápasmi v minulom desaťročí, ale keď sa na tým hlbšie zamyslíme, žiadny komplex naši futbalisti mať nemohli, pretože Brücknerova družina bola proste lepšia a v tom čase patrila do širšej svetovej špičky. Karta sa začala obracať už v kvalifikácii na MS 2010, no a teraz iba zopakujem to, čo som napísal už pred marcovým zápasom Slovensko – Česko, dnes máme lepšiu seniorskú reprezentáciu my! A tiež to začína vyzerať tak, že český futbal predbiehame aj na mládežníckej úrovni, hoci tu by som bol už trochu opatrnejší.

Hlavná výhoda pre našu „21“, „19“ a vlastne už aj „18“ spočíva v tom, že hráči z nej hrajú vo veľkom najvyššiu súťaž, pričom ich českí rovesníci takúto možnosť doma nemajú. Našej lige to síce uberá na kvalite a prehlbuje sa rozdiel oproti českej, ale všetko zlé je na niečo dobré. Kým v klubovom futbale za Čechmi stále viac zaostávame, na reprezentačnej úrovni sme ich z pohľadu všetkých reprezentačných výberov minimálne dobehli, aj keď treba uznať, že úspechy v mládeži majú stále väčšie, hoci to nevedia neskôr vôbec zúročiť.

Dnes už síce v reprezentáciách oboch krajín hrávajú hráči, ktorí si spoločný štát nepamätajú, čo znižuje zápasové napätie, ale Česi budú ešte nadlho naším najväčším rivalom. Preto víťazstvá proti nim majú svoju cenu. Oni najlepšie si uvedomujú, že proti nám v reprezentačnom futbale za ostatný rok ťahajú za výrazne kratší koniec, nuž a preto ani ich médiá český komplex v súvislosti s futbalom radšej nevyťahujú. A keďže sa začali na ich pôde MS v hokeji, je tu určitá šanca na to, že aj „vynálezcovia“ českého komplexu pošlú tento pojem definitívne do zabudnutia. Stačí sa len dostať do Prahy a domácich vyradiť z vlastného turnaja.