Ak sa chceme radiť medzi najlepších ôsmich, musíme vedieť hrať aj s nimi.

Prehrali sme. S Nórskom, hoci sme viedli o dva góly. Situácia s postupom do štvrťfinále a zaistenie si priamej účasti na olympiáde nevyzerá ružovo. Najmä, ak hlavný tréner vie, že tím nezvláda zápasy psychicky, no nedokáže s tým nič urobiť. 

Turnaj majstrovstiev sveta však ešte neprišiel ani do svojej polovice. Len základná skupina má za sebou približne 50% zápasov. Všetko je otvorené. Nóri mali ešte pred 24 hodinami na konte nula bodov, zrazu sú favoritom na postup. Postupový osud je vrtkavý. 

Slovenskí fanúšikovia sú síce po včerajšku sklamaní, no taký je hokejový život. Ak chceme hrať nejaké to štvrťfinále, kam by sme pravdepodobne postupovali zo štvrtého miesta a rovnať sa famóznej Kanade, nemôžeme “ušmudlane” poraziť Slovincov, Dánov, či Bielorusov a dúfať, že to opäť nejako matematicky dotlačíme. Musíme byť o schopní čeliť aj väčším tímom. Presne takým, akými sú Rusko, Fínsko a USA. 

Ak chceme byť medzi osmičkou najlepších a naozaj sa medzi ňu zaraďovať, nie do nej o chlp prekĺznuť, len preto, že všetci ostatní boli horší, nie my lepší, musíme byť schopní bodovať aspoň v jednom zápase s favoritmi našej skupiny. Inak je štvrťfinálová účasť len typické slovenské hladkanie sa po bruchu po “dobre” odvedenej práci.