Práve skončený týždeň je definitívne minulosťou, ale aj v ňom sa odohrali zaujímavé udalosti, ktoré neobišli ani svet športu. Prinášame vám to najzaujímavejšie čo šport v ňom ponúkol, či už doma, alebo vo svete.

Komentár Filipa Chudého

Máme za sebou predposledný zápas základnej skupiny, v ktorom sme prehrali s Rusmi až po predĺžení. Je to sympatický výsledok, pretože obhajcovia titulu majú zrejme najlepší káder spomedzi všetkým účastníkov. Lenže čo nám je to platné, keď sme získali len jeden plusový bod. V akejsi pomyslenej tabuľke pravdy máme teraz mínus štyri body. Nezvládnuté zápasy proti Dánom, Bielorusom a hlavne Nórom nás dostali do súčasnej situácie, v ktorej sa musíme spoliehať na tri pre nás priaznivé výsledky, aby sme s odretými ušami prešli aspoň do štvrťfinále, ktoré pritom ani nie je pre nás úspechom, ale povinnosťou. A čo je ešte horšie, až v dvoch pre nás existenčných zápasoch nehráme, čiže náš osud nevieme nijako ovplyvniť. Toto je veľmi nemilá situácia, ku ktorej vôbec nemuselo prísť, ak by ...

Ak by sme boli na tento turnaj naozaj pripravení po všetkých stránkach. Pritom od prvého dňa spoločnej prípravy až po prvý zápas na MS sme mali k dobru 44 dní, a to ešte nerátam tretinu mužstva, ktorá mala po sezóne už vo februári. Ako je možné, že za ten čas nedokázali tréneri urobiť ani jednu dvojičku, o celom útoku ani nehovorím, ktorá by fungovala a hrala naslepo? Namiesto toho pred každým jedným zápasom na turnaji poprehadzujú formácie štýlom, akoby ťahali mená z klobúka. Naša nezohratosť sa najviac ukazuje pri presilovkách, v ktorých hráme bez nápadu a systému. V nich by nám určite pomohol aj horúčkou trpiaci Réway, no tu sa trénerov zastanem, pretože ja by som ho na ich mieste vyhodil hneď vtedy, ako meškal na zraz, talent netalent, disciplína je základ.

A keď som už pri meškaní, ak trénerom vadilo polhodinové meškanie najväčšieho slovenského hokejového talentu na zraz, ako je možné, že im nevadilo viac ako týždňové meškanie Gáboríka? To akože 43-ročný Jágr môže prísť hrať ešte prípravné zápasy, ale o desať rokov mladší Gáborík sa musí po sezóne slniť na nejakej kalifornskej pláži? Možno aj to je dôvod, prečo je „dôchodca“ pre našich západných susedov prínosom hneď od začiatku turnaja, kým my sme na Gáboríkov prínos čakali až do tretieho zápasu, pričom stále je to z jeho strany málo.

No tých otázok typu prečo, je v našom vystúpení na turnaji viac. Takto si to naši hokejisti určite nepredstavovali, lenže súčasnú situáciu si zaslúžia, veď si ju spôsobili sami. Nebudem nadávať na Vůjteka, pretože už je to aj tak jedno, veď zrejme ho čaká posledný zápas v kariére. No iba zopakujem to, čo som napísal už po Soči a stále si za tým stojím. Vůjtek mal po ZOH 2014 okamžite skončiť a naša reprezentácia ísť inou cestou. Český tréner síce demisiu ponúkol, ale zväz je neprijal, čo bola chyba. A ďalšou bolo tá, že s Vůjtekom po ďalšom neúspešnou turnaji v Minsku, ešte aj predĺžili zmluvu. Mimochodom, už vtedy Nemeček povedal, že do MS 2015 bude nový tréner známy, lenže akosi to nevyšlo, alebo predĺžime opäť s Vůjtekom...?

Ešte síce máme teoretickú šancu postúpiť, ale ani prípadný „uhaluzený“ postup do štvrťfinále nemôže zakryť oči pred pravdou, že na tento turnaj sme prišli nepripravení po všetkých smeroch. Funkcionárskych, trénerských a hráčskych. Len som zvedavý, na koho bude nakoniec táto runda...