On je Slovák, ona rodená Talianka so slovenským občianstvom. Lukáš Csölley a Federica Testa však ako krasokorčuliarsky pár na ľadovom parkete hája slovenské farby s dvojkrížom na hrudi. S touto slovensko-talianskou dvojicou sa mala možnosť v nedávnom exkluzívnom rozhovore porozprávať aj redakcia portálu sport7.sk.

Na úvod Lukáš a Federica prvá úplne prirodzená otázka. Vy a krasokorčuľovanie, kedy to všetko naplno odštartovalo. Od koľkých rokov sa (pozn. individuálne, nie ako súťažný pár) už krasokorčuľovaniu venujete?

Lukáš: Začal som korčuľovať, keď som mal 5 rokov. Ku korčuľovaniu ma priviedla moja mama a sestra, ktorá začala kurzy korčuľovania ako prvá. Z kurzov boli potom vyberané deti podľa určitých kritérií a počtov do klubov a tak som sa dostal do krasokorčuliarskeho klubu Ister Bratislava, ktorý už dnes neexistuje.

Federica: S krasokorčuľovaním som začala keď mi bolo šesť. Odvtedy je súčasťou môjho života a ten si už bez neho nedokážem predstaviť.

Federica o Vás je známe, že ste rodenou Taliankou, pochádzate z Milána, no v krasokorčuľovaní reprezentujete práve Slovensko, dokonca už niekoľko rokov vlastníte slovenské občianstvo. Ako vôbec a prečo vznikla táto zaujímavá kombinácia?

Keď som s Lukášom začala korčuľovať, museli sme sa rozhodnúť ktorú krajinu budeme reprezentovať. Spoločne sme sa ale rozhodli pre Slovensko. Nebolo to ľahké rozhodnutie, ale musím povedať, že som hrdá na to, že môžem reprezentovať práve Slovensko. Rada by som preto poďakovala slovenskej krasokorčuliarskej federácii za podporu, ktorú nám dáva.

(Federica) Patrí v Taliansku krasokorčuľovanie medzi populárny druh športu?

V Taliansku určite nie. Jedinou známou krasokorčuliarkou tejto krajiny je Carolina Kostner. (pozn. red. majsterka sveta z roku 2012, päťnásobná majsterka Európy, niekoľkonásobná držiteľka medailí z MS a ďalších súťaží)

Lukáš, ako si Vy osobne pamätáte na prvé stretnutie s Federicou? Ako Vám to na ľade, či mimo neho ide?

Na moje prvé stretnutie s Federicou sa pamätám veľmi dobre. Stretli sme sa na majstrovstvách Európy v Talline v roku 2010, keď sme ešte obaja korčuľovali s rozdielnymi partnermi, ja s Češkou Nikolou Višňovou a Federica reprezentovala Taliansko s Christopherom Miorom. Pre oboch to boli prvé majstrovstvá Európy, takže máme podobné spomienky a navyše sme sa umiestnili pri sebe, ak si dobre pamätám, tak my na 20. mieste a Federica na 22. Nasledujúce roky sme sa občas stretávali aj počas tréningov v Miláne, kde sme sa obaja pripravovali a dodnes trénujeme. Federica sa v máji 2011 rozišla so svojim partnerom a na niekoľko mesiacov skúšala jazdiť s tanečníkom z Fínska s ktorým to nakoniec nevyšlo. Ja som sa rozišiel s mojou expartnerkou v septembri 2011 a keďže sme obaja boli bez partnerov, skúsili sme to spolu. Myslím, že sme si obaja veľmi sadli aj po stránke fyzickej aj ako charaktery. Počas rokov sme si s Federicou vytvorili veľmi dobrý vzťah, vieme, čo sú naše perspektívy a obaja si tvrdo ideme za našimi spoločnými cieľmi. Trávime spolu veľmi veľa času, keďže tento šport ho vyžaduje veľmi veľa.

Federica, Vy a slovenčina ste na tom ako?

Slovenčina je veľmi ťažký jazyk. Vieme povedať len základné vety, no chcela by som sa ju naučiť lepšie.

Lukáš a čo taliančina...

Ja už som v Miláne šiesty rok, takže sa na mňa taliančina nalepila a po taliansky som sa naučil. S bežnou hovorovou rečou nemám problémy.

Federica, ak som sa správne dočítala, prvotne boli Vašimi súťažnými partnermi na ľade krasokorčuliari talianskej národnosti. S jedným z nich (pozn. Andrea Malnati) ste získali v roku 2009 v juniorskej kategórii dokonca striebornú medailu. Ako si na Vaše súťažné začiatky, či spomínaný víťazný okamih pamätáte?

Áno získala som s ním striebornú medailu na „juniorke“. So svojim predchádzajúcim partnerom som v roku 2011 získala zas titul v seniorskej kategórii a to bol moment na ktorý určite nikdy nezabudnem. No aj s Lukášom sme už obsadili veľmi pekné výsledky.

(Lukáš) Prejdime tentoraz bližšie k samotnému športu. Krasokorčuľovanie je športom, do ktorého spadá niekoľko disciplín. Najčastejšie je to súťaženie vo dvojici, alebo jednotlivo. Prezraďte nám, čo je ťažšie tancovať duo, alebo sólo? Čo je pri tanci vo dvojici najťažšie?

Krasokorčuľovanie je rozdelené do štyroch disciplín: ženy,  muži,  športové a tanečné páry. Ja aj Federica sme začali ako sólisti. Federica prešla do tancov pomerne skoro ako deväť ročná. Ja som súťažil v sólovej disciplíne až do juniorskej kategórie do šestnástich. Obaja sme nemali najlepšie fyzické predispozície na skoky, ktoré sú súčasťou sólových a športových disciplín, a preto sme prešli do tancov. Najväčším rozdielom medzi sólom a tancami je , že nie ste na ľade sami, to znamená,  že človek už nemá zodpovednosť iba sám za seba, ale aj za svojho partnera. Aby pár fungoval a bol schopný dosahovať dobré výsledky, musí prejsť dlhým procesom zjazďovania, až kým nedôjde k dobrej súhre medzi partnermi. My sa snažíme na tejto stránke pracovať každý deň, aby sme boli schopní nájsť správny feeling a dokázali ho preniesť na divákov a rozhodcov. Samozrejme okrem toho hrá v tancoch na ľade veľmi dôležitú úlohu technika korčuľovania a precíznosť,  ktorá je v tejto kategórii nevyhnutná. 
Myslím si, že sa nedá povedať, ktorá disciplína ja náročnejšia, pretože každá má svoje špecifiká a dovolím si povedať, že krasokorčuľovanie patrí k jednému z najťažších športov. Pre nás je krasokorčuľovanie spojenie atletiky, gymnastiky, baletu, tanca a herectva vyjadrené na hudbu počas niekoľkých minút a je nie len športom, ale istým druhom umenia.

(Lukáš) Choreografia hrá v krasokorčuľovaní nanajvýš dôležitú úlohu. Je prevažne doménou Vášho trénera, alebo si do nej nechávate hovoriť aj Vy sami?

Choreografia hrá v krasokorčuľovaní a hlavne v tancoch na ľade podstatnú úlohu.  Je to dlhý proces , ktorý začína nahodením hrubej stavby, programu , ktorý trvá približne tri týždne až mesiac. Na tomto základe sa potom ďalej pracuje, prečisťujú sa jednotlivé časti a doťahujú drobné detaily počas celej sezóny z preteku na pretek. Ja a Fedederica máme pri tvorbe nových tancov veľmi podstatné slovo, pretože vieme v čom sa cítime pohodlne a koniec koncov sme my tí, ktorí budú program prezentovať.  Proces tvorenia je tímová práca. Technickú časť má pod palcom náš hlavný tréner Roberto Pelizzola. Na tej kreatívnej časti zasa pracujú trénerka Paola Mezzadri a extanečník a baletný choreograf z La Scaly Corrado Giordani. Často sa stáva, že kôli správnemu charakteru tanca, ako napríklad túto sezónu pre krátky tanec flamenco, absolvujeme špeciálne lekcie na suchu so špecializovanými trénermi a tanečníkmi.

(Lukáš) Ako dlho trvá nacvičenie jednej tanečnej zostavy? Pripravujete sa na samotnú súťaž len s jednou, alebo s viacerými tanečnými zostavami?

Ako som už spomínal tvorba programu zaberá približne mesiac. Na každú sezónu musíme pripraviť dva tance. Krátky a voľný tanec. Krátky tanec ma vždy vopred určenú tému a obsahuje kresbu povinného tanca, ktorá je pre všetky páry rovnaká.  Napríklad paso doble, valčík, rumba a mnoho ďalších. Jeho dĺžka je tri minúty tridsať u seniorskej kategórie. Voľný tanec ako už napovedá názov je voľnejší, takže výber je na nás a trvá štyri minúty. Tieto dva tance potom trénujeme počas celej sezóny a na každom preteku odprezentujeme oba.

(Lukáš) Čo hrá hlavný prím pri hodnotení rozhodcov?

Uf, toto je veľmi rozsiahla otázka a aj dosť komplikovaná na vysvetlenie. Na každej súťaži je panel rozhodcov a technický panel. Úlohou technického panelu je pridať každému technickému elementu level. Krátky tanec obsahuje 5 elemetov a voľný tanec 8 povinných  elementov. Levely sú od 0 po 4 a každý level ma určitú základnú bodovú hodnotu. Rozhodcovský panel zasa pridáva každému elementu hodnotu od -3 po +3 podľa jeho prevedenia. Tým sa zvyšuje základná hodnota jednotlivých prvkov programu. Okrem toho zadávajú body za jednotlivé programové komponenty ako napríklad technika korčuľovania,  prezentácia,  choreografia, práca nôh atď. Výsledkom je súčet bodov za elementy a komponety programu.

(Lukáš) Hudba je ďalším veľmi dôležitým prvkom v rámci samotnej choreografie. Akým spôsobom si ju do svojej zostavy vyberáte?

Výber hudby konzultujeme vždy s našim trénerom a choreografom. Ten zaberie pomerne veľa času aj vzhľadom k tomu, že sa musíme držať pravidiel medzinárodnej korčuliarskej únie. Často ešte pred výberom hudby sa snažíme vytvoriť istú myšlienku alebo nápad o čom, by mohol byť náš program a až potom hľadáme vhodný hudobný doprovod. Inokedy zasa zaujme určitá skladba, ktorá sa potom vypočuje na ľade ako znie a potom si začneme vytvárať predstavy choreografie . Hudba je dôležitým faktorom nie len pre nás ako korčuliarov, ale aj pre rozhodcov. Podobne je tomu tak aj s kostýmami. Konzultácie prebiehajú spoločne s tímom, ale prvotné nápady idú väčšinou od nás.  Kostýmy šijeme  v Taliansku u rodinnej firmy,  ktorá má dlhoročné skúsenosti a šije kostýmy aj pre latinskoamerické tance. Na každú sezónu treba ušiť dva kostýmy. Čo sa týka korčúľ, tak topánky musíme meniť každú sezónu,  pričom nože vydržia aj dve sezóny.

(Federica) Zranenia v tomto športe sú jeho nechcenou, no zrejme neodlúčiteľnou súčasťou. Akými najvážnejšími ste si už počas svojej kariéry museli prejsť?

Vďakabohu, ja osobne som nikdy vážnejšie zranenie nemala. Pred pár rokmi som mala problém s pravým ramenom, ale všetko sa dalo za pár týždňov do poriadku.

(Lukáš) Akým spôsobom, ako často a kde najčastejšie trénujete?

Naša tréningová príprava prebieha od septembra až do prvého júlového týždňa v Miláne - Assagu Mediolanum Fórum.  Potom nasleduje zvyčajne dvojtýždňová pauza a od posledného júlového týždňa zasa pokračujeme v tréningovom procese na sústredeniach. Podľa finančných možností sa zvyčajne pripravujeme počas leta dva až tri týždne v americkom Cantone MI s olympijskou trénerkou Marinou Zuevou a jej tímom, odkiaľ sa potom presúvame späť do Talianska do Folgarie, kde zostávame až do septembra, odkiaľ sa vraciame naspäť do Milána. Máme veľké šťastie, že napriek reprezentácie SR nám v Miláne poskytujú vynikajúce podmienky. Naša športová príprava prebieha šesť dní v týždni od pondelka do soboty.  Je v nej zahrnutá príprava na ľade a na suchu. Na ľade sú to tri a pol až štyri hodiny denne. Suchá príprava zahŕňa tri krát do týždňa po hodine baletu a každý deň atletickú prípravu,  posilňovňu a rôzne špecializované cvičenia na rovnováhu. Po ukončení sezóny a počas letného obdobia sa hodiny ľadu zvyšujú z dôvodu tvorby nových programov a elementov, čo zaberá mnoho času.

(Lukáš) Ako je to s otázkou stravy a konzumácie jedál (napr. počas tvrdých tréningov, či pred súťažnou sezónou)? Čomu by ste sa mali v tomto prípade vyvarovať?

Čo sa týka stravy musím povedať sám za seba, že som nikdy nemal a nemusel absolvovať špeciálne diéty. Odmalička som bol zvyknutý na pestrú stravu a zdravú stravu. Ja si v Miláne varím sám,  takže sa zameriavam na rýchle a jednoduché recepty. Federice nedávno zistili, že je netolerantná na mliečne výrobky a vajcia, takže má istý druh diéty, napriek tomu Federica vždy bola veľmi disciplinovaná, čo sa týka stravy. Pred súťažou sa snažíme zostať ľahkí, takže zvykneme jesť iba čisté cestoviny, ryžu alebo zemiaky, poprípade šalát

(Federica) Je financovanie tohto športu náročné?

Určite áno, preto musíme byť vďační našim rodinám, klubu, zväzu, za podporu, ktorú nám dávajú. Vždy sa snažíme získať nových a nových sponzorov. Ak by sa niekto našiel, kľudne nás môže kontaktovať aj prostredníctvom našej oficiálnej facebookovej stránky.

(Lukáš) Kto patrí momentálne vo svete medzi najväčšiu krasokorčuliarsku špičku?

Máme to šťastie, že trénujeme na ľade s majstrami Európy a sveta z minulého roku Annou Cappellini a Lucom Lanottem, ktorí sú pre nás istým ťahákom a vzorom každým dňom. Medzi špičku v tancoch na ľade potom patria Francúzi,  Rusi,  Kanaďania a Američania. Tieto krajiny majú silné tréningové základne a majú vždy kvalitné páry.

(Lukáš) Na nedávnej 27. Svetovej zimnej univerziáde sa Vám spolu s Federicou podarilo vybojovať krásne bronzové medaily. Patria medzi Váš najväčší kariérny úspech?

Rozhodne áno. Okrem bronzu z Univerziády,  ktorý si veľmi ceníme, sme túto sezónu skončili šiesty na našom prvom Grand Prix v Amerike,  dve prvé miesta na pretekoch zo série ISU Challenger a vybojovali sme 8. miesto na majstrovstvách Európy v Stockholme. Sme štvornásobní majstri SR a dvojnásobní víťazi spojených majstrovstiev štyroch krajín SR, CZE, HUN, POL.

(Federica) Aké sú Vaše spoločné plány do budúcna? Čo všetko by ste spolu na ľade ešte chceli ako dvojica dosiahnuť?

Našim spoločným a hlavným cieľom je v najbližších rokoch vybojovať si miestenku na olympiádu v roku 2018. A čo sa týka mojich osobným cieľov, okrem krasokorčuľovania som aj študentkou ekonómie, takže by som sa popri športu rada venovala aj nejakému manažmentu.

Čo na tomto športe milujete najviac?

Lukáš: Pre mňa je krasokorčuľovanie veľkou súčasťou života a myslím,  že ak jedného dňa skončíme našu kariéru, tak to bude veľmi zvláštny pocit. Je to každodenná drina a odriekanie,  ale koniec koncov vďaka tomuto športu máme každý deň možnosť vyjadriť tancom rozdielne charaktery a pocity.  Keď sa postavíme uprostred ľadu vo veľkej aréne a zajazdíme čistý program pred publikom odmenený dobrým výsledkom, to sú neopísateľné emócie a zážitky, ktoré nemá možnosť prežiť každý a to robí pre mňa tento šport špeciálnym.

Federica: Krasokorčuľovanie mám rada najmä pre ten úžasný pocit, byť na ľade. Je to jedna z vecí, čo robí môj život šťastnejším. Páči sa mi, že na ňom môžem vyjadriť svoje emócie a pri vystúpení s Lukášom zaslať takto náš postoj a vďaku priamo k publiku.

(Lukáš) V úvode rozhovoru sme spomínali krasokorčuľovanie v spojitosti s Talianskom, ako sme však na tom my doma na Slovensku? Zaujímajú sa oň aj naše deti? Ako je to so slávnou neslávnu otázkou športovísk, resp. hál určených pre tento druh športu?

Myslím si, že na Slovensku je pomerne veľké množstvo ľadových plôch. Žiaľ krasokorčuľovanie nie je veľmi populárny šport na SR a chýba propagácia a finančná podpora tohto športu. Myslím,  že máme mnoho talentovaných detí, dôležitá je však výdrž. Často sa stáva, že mnoho šikovných detí skončí v juniorskej kategórii, pretože im chýba motivácia,  podpora, určite aj finančná stránka hrá dôležitú úlohu a práve preto sa rozhodnú skončiť a vydať sa inou cestou.