Bratislava/ B.Bystrica 12. mája (TASR) - Reakcie slovenských olympionikov z individuálnych odvetví na vystúpenie slovenských hokejistov na MS v Ostrave:

Matej Tóth, chodecký vicemajster Európy na 50 km:

"Škoda, že som nemohol sledovať zápas s USA, akurát som bol na masáži, no počúval som a mal som aj prehľad. Predchádzajúce zápasy som odsledoval pozorne, vedel som aj, že nám už nešlo o štvrťfinále, ale o dôstojnú rozlúčku. Ja si myslím, že sa to naozaj celé lámalo v detailoch. V športe sa konkurencia vyrovnáva všeobecne, aj v hokeji a papierovo slabší už priepastne za silnými tímami zaostávajú menej. Stačí malé zaváhanie a vráti sa vám to ako bumerang. Už v príprave boli signály zrejmé, naozaj to nebol tím súci na nejakú medailu. Treba však nastaviť reálne zrkadlo a všimnúť si aj pozitívne stránky. Proti kvalitným mužstvám sme ukázali svoju silu, no tento šampionát nebol o zápasoch s najsilnejšími, ale o zakolísaní, a my sme sa ho dopustili proti Nórom. A pritom, možno stačilo, keby mal náš tím o jedného dvoch hráčov spoza oceánu navyše a mohlo byť inak. Generácia mladých sa intenzívne hlási o slovo, treba trpezlivosť, vypadnutie netreba brať tragicky. V Ostrave bola povznášajúca atmosféra, Slováci majú hokej radi, šampionát prežili s emóciami a mne sa takáto atmosféra prihovárala so všetkým, čo k nej patrí."

Peter Hochschorner, trojnásobný olympijský víťaz, vodný slalomár:

"Rád by si bol aj súboj s USA pozrel, ale s bratom Pavlom 'zarezávame' na sústredení v Londýne, dejisku tohtoročných MS. Keby som mal možnosť, nenechal by som si tento zápas ujsť, no nedalo sa. Predchádzajúce zápasy som však odsledoval a ako každý, aj ja so si urobil názor. Slováci upútali veľkým chcením, snaha bola nesmierna. Niečo mi však v nej chýbalo, kulinársky povedané, dosolenie, alebo dokorenenie. V zohratosti sme mali medzery a hráči z NHL sa akoby ťažšie preorientovávali na veľké rozmery ľadu. Z toho vyplývalo, že si menej na ľade rozumeli. Keďže sa pohybujem v športe, tak naše účinkovanie na MS vnímam reálne, bez nejakých vášní. Nemali by sme si nič nahovárať, aj keď fanúšik najradšej vidí víťazstvá a medailu. Už pár rokov si treba všímať fakt, že sa nepohybujeme v elitnej skupine mužstiev, napokon to vidieť aj v prípravných turnajoch, špička hrá niekde inde, my sa musíme uspokojiť s menšou kvalitou. Asi je to reálne, že sme takto dopadli."

Milan Randl, najlepší slovenský džudista:

"Pri bitkách by som hokejistom vedel poradiť, to áno, niektoré boli veľmi poučné. Aj nejaké džudistické chvaty sa objavili, no na moje gusto sa veľmi rýchlo skončili. Ja hokej však uprednostňujem aj pred akčným filmom a tiež pred futbalom, hokej je dynamický, viac kontaktný, vždy sa niečo v ňom deje. Niektoré zápasy som si odtrpel, proti USA som popri cvičení v posilňovni letmo pozrel len to najhoršie, čo nás postihlo, prvú tretinu a samotné predĺženie. Počúval som rôzne komentované vety, súhlasím s tým, že keby sme podali taký výkon, aký nás sprevádzal proti silným mužstvám, tak by sme vo štvrťfinále nechýbali. "Prvé zápasy s tými, čo nasledovali v samom závere, sa nedali porovnávať. Ak ste zohratí, tak sa vám lepšie vybičuje výkon a netrpíte. A aj agresivitou potom narábate účelnejšie, k hokeju neodmysliteľne patrí a zdobí hlavne tých najlepších. Kto sa po zápase sťažuje, že ho stĺkli, tak obyčajne zápas prehral, víťaz si ho naopak užije zo všetkých stránok."