Éra Vladimíra Vůjteka pri kormidle slovenskej reprezentácie prinávratila na Slovensko medailovú radosť. Hneď na jej začiatku. Potom ale nasledoval pomerne strmý pád nadol a hoci som Vůjtekovi prial až do konca, nie so všetkými rozhodnutiami tímu, ktorého bol hlavou, som za tie roky súhlasil.

Komentár Martina Gregora

Som toho názoru, že Slovensko má k dispozícii veľmi málo hráčov svetovej kvality a preto by mal hlavný tréner reprezentácie venovať čo najväčšie úsilie tomu, aby do mužstva dostal všetkych kvalitných hráčov, ktorí sú k dispozícii. „Vůjtekovci” v tomto smere zlyhali na viacerých vrcholných podujatiach a to je možno hlavný dôvod, prečo sme na posledných troch veľkých turnajoch chýbali medzi osmičkou najlepších.

Za najväčšie chyby Vůjteka preto považujem, že ohrdol hráčmi, ktorí mohli byť pre nás kľúčoví.

Ladislav Nagy

Pred MS 2013 a ZOH 2014 bol Ladislav Nagy v reprezentačnej forme, ale preto, že sa nezúčastnil prípravného turnaja ešte v roku 2012, dostal pozvánku do reprezentácie až pred MS 2014, kde patril medzi našich najlepších hráčov. „Pri mojom vedení už (Ladislava) Nagya nebudem nominovať,“ povedal Vujtek v online rozhovore pre hnonline.sk pred MS 2013. Nagy napriek tomu na reprezentáciu nikdy nezanevrel. V rozhovore pre Denník Šport dal v auguste 2013 najavo, že má o reprezentáciu stále záujem: ,,Ak sa mi bude dariť a hlavne bude záujem, tak rád prídem pomôcť." Pozvánka prišla žiaľ až po nevydarenom turnaji v Soči.

Miroslav Šatan

Áno viem, že Miroslav Šatan dlho otáľal so štartom sezóny pred olympiádou v Soči. Viem, že si nevyriešil spor s Chárom. Viem ale aj to, že títo dvaja víťazi Stanley Cupu sú natoľko skúsení hráči, že by svoje nezhody nepreniesli do kabíny. Netreba zdôrazňovať ako nám Miroslav Šatan v Soči chýbal. Keď k tomu pripočítate vyššie spomínaného Nagya prišli sme hneď o dvoch špičkových hráčov na olympíjskom turnaji, ktorý bol možno na dlhé roky posledný s hráčmi z NHL. A keď Vůjtek odmietol Šatanove služby a ohrdol Nagym možno si ani neuvedomil, ako budú chýbať svojim kamarátom v šatni.

Ľubomír Višňovský

Ľubomír Višňovský sa nechal ešte minulý rok počuť, že by sa nebránil účasti na MS 2015. "Musím priznať, že prioritou je NHL, pretože to bude možno moja posledná sezóna v zámorí. Ale ak to nevyjde, tak by som išiel rád na šampionát (v Česku, pozn. red.)," vyhlásil minulé leto Višňovský v rozhovore, ktorý si celý môžete pozrieť tu.

Generálny manažér našej reprezentácie Otto Sýkora však skôr, ako sa Višňovský s New Yorkom prebojoval do play-off (zranil sa až potom), vyhlásil, že Ľuba nekontaktoval, lebo on sa už rozlúčil s reprezentačnou kariérou. My ale vieme, že s reprezentáciou sa viackrát a jednoznačnejším spôsobom ako Višňovský (ktorý sa vlastne s reprezentáciou ani definitívne nerozlúčil) lúčil Jaromír Jágr a vedenie českej reprezentácie si dalo vždy tu "námahu", aby sa ho pokúsilo presvedčiť zmeniť názor. Lenže Slovensko je natoľko silné mužstvo, že hráča ako Višňovský jednoducho nechce a tak mu nebude ani volať. Veď načo prejaviť aspoň takýmto spôsobom rešpekt hráčovi, ktorý nás v roku 2008 zachránil v A-kategórii, či bol dôležitou súčasťou najväčších slovenských úspechov v rokoch 2000, 2002 a vo Vancouveri 2010.

Martin Réway

Hovorí sa, že Martin Réway má komplikovanú povahu, o tom potom. Zbaviť sa ale najväčšieho slovenského hokejového talentu, pretože by pre chorobu nebol k dispozícii na prvé dva - možno tri zápasy, vnímam ako veľký prešľap. „Beriem síce stále antibiotiká, ale podľa mňa by som mohol na šampionáte hrať,“ povedal Martin Réway pre pluska.sk po tom ako ho poslali domov.

Verím, že Martin by sa určite najneskôr do štvrtého zápasu s Nórskom vyliečil a možno aj vďaka nemu by sme tento dôležitý zápas vyhrali. Sledovali sme po po celý turnaj ako (ne)fungovali naše presilovky, v ktorých sa prejavuje Réwayova najväčšia kvalita. Teraz už môžeme len polemizovať, koľko gólov navyše by sme nastrieľali vďaka Réwayovym geniálnym prihrávkam na Gáboríka. Možno by Marián potom nemusel toľkokrát krútiť hlavou ...

Je mi ľúto, že pre iné dôvody ako sú zranenia, som nevidel na olympiáde Nagya a Šatana. Je mi ľúto, že tím okolo Vůjteka nemal toľko ochoty, aby kontaktoval Višňovského aj keby mal počuť NIE a je mi ľúto, že sa tak ľahko pohrdlo kvalitami Réwaya. Slovenskú reprezentáciu sledujem už dlho, ale podobné veci si u Vůjtkových predchodcov nepamätám. A verím, že sa neudejú ani u jeho nástupcu. Aspoň do čias, kedy opäť budeme mať na každý post adekvátnu „menej problémovú“ náhradu.