Máme za sebou všetky zápasy slovenských hokejistov na MS 2015. Po každom zápase sme vám priniesli hodnotenie slovenských reprezentantov na stupnici 1 – 10. Teraz sme známky spriemerovali a zoradili hráčov vzostupne od najhorších po najlepších.

Ivan Baranka (bez známky) – Keďže Baranka nebol hodnotený v nadpolovičnej väčšine zápasov, celkovú známku vynecháme. No pre zaujímavosť, za tri zápasy mal priemernú známku 5, čo by bola vôbec najhoršia zo všetkých. Bol naším ôsmym obrancom a vlastne iba plátal diery v zostave, keď bolo treba, no ani to mu veľmi nešlo.

Július Hudáček (bez známky) – Aj naša šampionátová dvojka bude bez zámky, pretože chytal iba v dvoch zápasoch. No ak by známku dostal, bola by najväčšia, veď jeho priemer proti Rusku a USA bol 8. Aj na základe toho mal radšej práve starší Hudáček dostať jednu z troch cien pre nášho najlepšieho hráča na turnaji, zaslúžil by si ju viac, ako napríklad Gáborík.

Tomáš Tatar (5) – Najhoršiu priemernú známku zo všetkých dostal náš najhorší hráč na turnaji. Tatar nebol len najväčšie sklamanie, Tatar bol brzda každého útoku v ktorom nastúpil. Vždy volil tie najhoršie riešenia a aj priemerná známka 5 je preňho ešte milosrdná, skôr by sa mu taká hodila podľa školského systému hodnotenia.

Marko Daňo (5,2) – Vstúpil do turnaja vynikajúco, plný energie a zápas s Dánmi v nájazde aj rozhodol. No odvtedy išiel každým zápasom jeho výkon nižšie, takže logicky sa prepadol do štvrtej formácie. Každým jedným zápasom dostal od nás aj nižšiu známku a keďže v posledných dvoch dueloch nehral, nedokázal ani trochu zachrániť svoj priemer, ako sa to podarilo niektorým iným.

Milan Bartovič (5,21) – Jedným z nich je Bartovič, ktorý dostal svoju najvyššiu známku (7) až po zápase s USA. Tým napríklad v celkovej produktivite (1+0) dohnal Daňa, no gólov mal dať viac. Vystrelil na bránu až 23-krát, čo je druhý najväčší počet spomedzi našich hráčov.

Michel Miklík (5,4) – Minulý šampionát mu vyšiel skvele, pričom zrejme na ňom sa vystrieľal. Veď kým v Minsku nazbieral jedenásť bodov, teraz jednu veľkú nulu. Za celý turnaj vystrelil iba štyrikrát na bránu a má dva mínusové body.

Juraj Mikuš (5,5) – Ak nepočítame Baranku, potom náš najhorší obranca na turnaji. A to nielen na základe našich známok, ale napríklad aj v štatistike pravdy, keďže má na svojom konte až štyri mínusové body, najviac z našich.

Marek Viedenský (5,5) – Má síce rovnakú priemernú známku ako Mikuš, lenže keďže viackrát dostal spomedzi nich známku 6, čo bolo pre oboch maximum, umiestnili sme ho vyššie. Tento turnaj mu vôbec nevyšiel, pritom sme od neho čakali pomerne veľa, lenže pozíciu jedného z kľúčových centrov nezvládol.

Mário Bližňák (5,57) – A hneď tu máme ďalšie sklamanie spomedzi našich stredných útočníkov. Aj na MS sa ukázalo, že mal katastrofálnu klubovú sezónu, ak by nebol center, do Ostravy by sa nedostal. No zároveň je smutné to, že zrejme nemal ísť kto namiesto neho. Bližňák mohol byť teoreticky štvrťfinálovým hrdinom, lenže v nájazde proti Fínom totálne zlyhal.

Milan Jurčina (5,64) – K miestu mu zrejme pomohlo aj to, že hokejku drží na pravej strane, no ani to nám v presilovkách nepomohlo. Jeho tvrdé strely leteli vždy tam, kde nemali. Ale v konečnom účtovaní si nomináciu obhájil, pretože od Jurčinu sa veľa nečakalo, čiže ani nemohol výrazne sklamať.

Dominik Graňák (5,71) – A hoci má vyššiu známku ako Jurčina, Graňák bol určite väčším sklamaním, keďže sa mal stať naším kľúčovým obrancom, lenže nebolo tomu tak. Pomerne rýchlo sa síce prepracoval do elitnej formácie, no ani zďaleka nepodával také výkony, aké si od neho pamätáme.

Tomáš Surový (5,75) – Najprv si vybojoval miesto na tribúne, aby o chvíľu už bol centrom prvej formácie. Aj takéto paradoxy v našej zostave prinášal tento turnaj. Celkovo asi nesklamal, no keďže väčšinu času bol center prvej formácie, potom mal mať aj výrazne väčšiu produktivitu, nie iba chudobné tri body.

Marek Ďaloga (5,79) – Bol na turnaji taký rýchly, že si našiel počas neho čas na podpis zmluvy s Kazaňou. A veľmi rýchlo striedal nielen kluby, ale aj dobré a zlé momenty v zápasoch. Hlavne pri ňom vadia tri mínusové body, čo je spolu s Bližňákom druhá najhoršia vizitka spomedzi našich.

Marián Gáborík (5,79) – Kto povie, že bol naším najlepším strelcom, ten má pravdu, no kto povie, že bol veľkým sklamaním, ten má pravdu tiež. Ukázalo sa, že hľadať k nemu hráčov počas rozbehnutého turnaja bola obrovská chyba. Ak by sme pri ňom objavili Libora Hudáčka už v príprave, mohli sme úvodné zápasy MS zvládnuť a teraz byť vo ... No to by sa musel najprv na tú prípravu unúvať prísť.

Patrik Lušňák (5,83) – Už je jedno, či mu k prekvapivej nominácii pomohlo meno agenta, no možno aj tieto reči mu pomohli a svoju nomináciu si obhájil. Ako prakticky stály člen štvrtej formácie si svoju prácu splnil a navyše bol minimálne tak isto produktívny, ako niektoré naše „hviezdy.“

Tomáš Kopecký (5,83) – Bol síce terčom útokov za prvé nevydarené zápasy, lenže on nemôže za to, že tréneri si asi nevšimli, na akej pozícii hral nielen v sezóne, ale takmer celú kariéru. Keď mu dali na starosť to čo vie, vtedy patril k našim najlepším.

Tomáš Jurčo (6) – Najprv sa síce hľadal, ale keď sa aklimatizoval, už ukazoval výkony, aké od neho chceme, len škoda, že turnaj nedohral. Spolu s Tatarom mali rovnaké podmienky na aklimatizáciu, pričom tohto Dubničana časom hravo strčil do vrecka. Až sa nechce veriť, že to on nie je tým oslavovanejším hráčom z Detroitu.

Adam Jánošík (6) – Veľa sa od neho nečakalo, ale keď sa na jeho výkony pozrieme menšou optikou, veď je iba extraligový hráč, potom na turnaji obstál. Striedal síce skvelé momenty s chybami, ale veľa trénerom sa páčil a v našej Extralige zrejme neostane, pričom sám by mal mať taký záujem, inak napredovať nebude.

Michal Sersen (6,07) – Sezónu mal síce zlú, ale na MS bojoval, akoby chcel dokázať, že do reprezentácie patrí. To sa mu podarilo, ale aj tak úplne klubové výkony neoklamal, pretože tiež mal slabšie chvíľky. Ale celkovo bol naším druhým najlepším obrancom, čo nie je na zahodenie.

Libor Hudáček (6,07) – Toto je už celkovo piata dvojička, štvrtá za sebou, ktorá má na stotinu rovnakú priemernú známku za celý turnaj. A ak by Libor Hudáček vytvoril skôr dvojičku s Gáboríkom, mohlo byť ešte veselšie. Jeho päť gólových asistencií predstavuje kvalitnú vizitku, chýbal od neho len gól.

Andrej Meszároš (6,14) – Pomerne rýchlo sa stal hrdinom, veď mal veľký podiel na výhrach nad Bieloruskom a Slovinskom, lenže za šampionátového hrdinu ho považovať nemožno. Veď to bolo jeho vylúčenie do konca zápasu proti Nórom, ktoré začalo našu sériu prehier. Bol síce naším najlepším obrancom, ale aj tak sa čakalo od neho ešte o trochu viac.

Vladimír Dravecký (6,33) – Pri ňom sa ukázalo, že na MS treba brať iba hráčov, ktorí mali v klube dobrú formu. Prišiel síce na poslednú chvíľu, ale nakoniec patril k tomu úplne najlepšiemu. Hral síce väčšinu času v štvrtej formácii, ba dokonca aj sedel na lavičke, lenže aj tak bol naším najproduktívnejším hráčom.

Richard Pánik (6,5) – Zo všetkých našich hráčov ukazoval počas turnaja najväčšiu energiu. Prakticky v každom zápase nechal na ľade všetko. Vyčítať mu možno iba to, že nebol až tak produktívny, čo by sa na od hráča NHL čakalo.

Ján Laco (6,7) – Kto iný už len mohol byť naším najlepším hráčom? Ak by nebolo výkonov Jána Laca, tých prehier by sme mali výrazne viac. Keď rozdeľovali ceny pre našich najlepších hráčov na MS, dopustili sa organizátori chyby. Prvú mal dostať Jano, druhú Laco a tretiu Július Hudáček.