Včera oznámil jeden z najúspešnejších slovenských klubov tohto desaťročia FK Senica zásadnú správu pre svoju najbližšiu budúcnosť. Tá im buď výrazne pomôže, z čoho by profitoval celý náš futbal , alebo nastane presne opačná situácia.

Komentár Filipa Chudého

Neprešili ešte ani dva týždne od prehry vo finále Slovenského pohára a v Senici už nezostal kameň na kameni. Seničania sa po penaltovej prehre od Trenčína rozhodli pre zaujímavé riešenia, ktoré výrazne ovplyvnia  ich najbližšiu budúcnosť. Minulý piatok sa trochu neštandardným spôsobom rozlúčili s trénerom Jozefom Kostelníkom a včera zas so skúsenou štvoricou hráčov na čele s kapitánom Tomášom Kóňom. Pritom obe tieto rozhodnutia skrývajú v sebe to isté, na Záhorí chcú dať šancu mladým odchovancom.

Tréner Kostelník doplatil na paradoxnú vec, staval najsilnejšiu možnú zostavu, no celý problém bol v tom, že to bolo tých posledných jedenásť skúsených hráčov, ktorých Senica mala. Lenže vedenie klubu už dlhodobo chce, aby za Senicu nastupovali predovšetkým odchovanci klubu, a tak vznikla ťažko riešiteľná situácia, na ktorú doplatil tréner. Pritom musím povedať, že Jozef Kostelník aj za ten krátky čas dokázal zaujať, pretože svoje mužstvo naučil brániť, ale nútil ho hrať futbal, preto dúfajme, že na našu ligovú scénu sa čoskoro vráti, ale teraz späť k Senici.

Majiteľ klubu Vladimír Levársky má určite právo na to, aby rozhodol, aká bude budúcnosť jeho klubu. Ak by nebolo jeho, Senica by zrejme ligu vôbec nehrala, nemala by jeden z najkrajších štadiónov na Slovensku, jednu z najlepších mládežníckych štruktúr a tiež kvalitné tréningové zariadenia. Preto treba jeho rozhodnutia rešpektovať, ale zároveň musím vysloviť pochybnosť, či tieto kroky pomôžu nášmu ligovému futbalu.

Senica síce nikdy nebola zvlášť obľúbená, pretože si ligovú licenciu kúpila od Interu Bratislava, ale jej výsledky treba rešpektovať. Vždy skončila v hornej polovici tabuľky, pričom dvakrát bola za Slovanom druhá a dvakrát prehrala aj finále Slovenského pohára. To z nej robí jeden z najúspešnejších klubov tohto desaťročia. No v prvých rokoch tieto úspechy dosahovala hlavne vďaka legionárom, keď napríklad pred tromi rokmi ako prvá postavila čisto legionársku základnú zostavu. Práve niekde tam nastal zlom a Záhoráci si po oprávnenej kritike uvedomili, že čisto legionárska cesta nie je správna, hoci kvôli zvláštnym prestupovým pravidlám na Slovensku sa ňom vydať vlastne museli.

Dnes má Senica určite talentovaných hráčov, veď inak by jej „19“ nemohla byť čerstvým majstrom Slovenska, ale otázkou zostáva, či je správne týchto hráčov presadzovať za každú cenu, len preto, že sú mladí. Ján Kozák ešte ako tréner Košíc raz vyslovil zaujímavú myšlienku, že mladý hráč si musí šancu zaslúžiť, nie ju dostávať za každú cenu, ako to v tom čase začala robiť Žilina. A tiež to, že on má ešte jedného talentovanejšieho hráča, ako sú tí v Žiline, ale umelo ho nasadzovať nebude, tým talentom bol akýsi Ondrej Duda.

Senica si vychovala  viacerých mládežníckych reprezentantov, ale ani jeden sa nedokázal presadiť do základnej zostavy seniorského mužstva, ak teda nerátame brankára Šullu a v jesennej časti nastupujúceho Chvátala. No aj na ich príklade vidno, že ako náhle to dokázali sami, boli oporami a kvalitnými ligovými hráčmi. Preto je na mieste otázka, či sú na to pripravení tí hráči, ktorí teraz určite dostanú šancu, pretože už iných hráčov Senica nemá, no v predchádzajúcej hráčskej konkurencii sa nepresadili. Viacero senických trénerov v nedávnej minulosti doplatilo na to, že nestavalo odchovancov klubu, Kostelník nebol prvý prípad. A určite si nemyslím, že všetci títo tréneri boli slepí a stavali horších hráčov.  

Teraz zrejme nastalo v Senici obdobie odchovancov, ktorým držím palce, no zároveň verím, že to nedostane do ligového priemeru ďalší náš klub. Samozrejme, mládežníckym reprezentáciám Slovenska môže zvýšená ligová minutáž senických hráčov pomôcť, no len aby to pomohlo aj samotnej lige.