Práve skončený týždeň je definitívne minulosťou, ale aj v ňom sa odohrali zaujímavé udalosti, ktoré neobišli ani svet športu. Prinášame vám to najzaujímavejšie čo šport v ňom ponúkol, či už doma, alebo vo svete.

Komentár Filipa Chudého

Už dlhšie počúvame, že vraj konkurencia vo svetovom hokeji je širšia, špička sa vyrovnáva a každý môže potrápiť každého. No a potom príde trochu lepší výber Kanady na MS do Česka a všetky tieto reči razantne vyvráti. Nie, špička v hokeji nevyrovnáva, práve naopak, absolútne sa zužuje. To sa vyrovnáva len priemer, ba až podpriemer, kam padlo viacero krajín, nás nevynímajúc.

Kedysi sa hovorilo, že svetovému hokeju vládne silná šestka, tá sa rozšírila na chvíľu na sedmičku, teda lepšie povedané, to my sme si to slovne rozšírili na základe dobrých výsledkov zo začiatku tohto tisícročia, no svet nás v elitnej spoločnosti neprijal. Síce nás rešpektovali, ale medzi seba nás nepustili, preto v príprave stále hrávame iba proti Švajčiarom a Nemcom. Pričom aj medzi týmito dvomi krajinami nastalo nové rozloženie síl. Švajčiari nás vystriedali na pozícii svetovej sedmičky, kým Nemci sa prepadli o niečo málo nižšie, pričom sme na najlepšej ceste prísť k nim.

Už sa v žiadnom prípade nemôže hovoriť o tom, že hokejový svet má nejakú silnú šestku. Pri všetkej úcte k Čechom, tí už medzi najlepších nepatria. Sú síce lepší ako priemer, ale za úplnou špičkou zaostávajú už možno aj o dve triedy. Medzi ňu patrí na týchto MS dominantná Kanada, na minulých MS dominantné Rusko a permanentne silné Švédsko. Toto je elitná trojica. USA má síce tiež silu, veď ich študentský výber berie domov bronz, ale Američania sa môžu radiť medzi úplne najlepších iba vtedy, keď berú medzinárodný ľad smrteľne vážne. Aktuálna medaila je len výnimka potvrdzujúca pravidlo. Fíni sú už tiež na rozhraní, pretože medzi úplne najlepších sa zaradia iba s najsilnejším možným výberom, všetko ostatné ich zaraďuje k Čechom, hoci od tých sú o niečo málo lepší. Nás tieto krajiny prevyšujú, plus, samozrejme, aj Švajčiarsko, ktoré má s nami tiež dlhodobo lepšiu bilanciu vo vzájomných zápasoch.

Po Švajčiaroch už nasledujeme my, keď sme podľa mňa stále silnejší ako zvyšok, len sa to bojíme na ľade ukázať, čo tieto MS potvrdili. Aj z toho dôvodu sú ostatní tradiční účastníci najvyššej kategórie bližšie k nám, ako sme my vzdialení od tých najlepších. Lenže jedine o Dánsku a Francúzsku sa dá spomedzi priemerných povedať, že zaznamenali aspoň nejaký progres za ostatné roky. Zvyšok druhého sledu je dlhodobo na približne rovnakej úrovni, ale aj z neho vypadol napríklad kedysi nám sa približujúci Kazachstan. Preto ak chce niekto ospravedlňovať naše slabé výsledky z minulých rokov akože zvýšenou svetovou konkurenciou, mal by si uvedomiť jedno. To my sme sa priblížili (ne)kvalitou k (pod)priemeru, nie naopak.