Hoci pri ňom človek nikdy nevie, reprezentačnú kariéru ukončil jeden z najväčších hokejistov histórie.

Zvláštny účes, výstrelky v kasínach a to štěstíčko, ktoré sprevádza aj jeho hokejových krajanov. Jarda Jágr nepatril medzi mojich oblúbencov na hokejových klziskách. Bol stelesnením českého hokeja, ktorý tak dlho dominoval v porovnaní s tým slovenským. Ako 'správny' slovenský fanúšik som ho nemal rád už len z princípu. Čím viac som začal sledovať jeho kariéru, tým častejšie, hoci nerád, som musel priznať, že tento chlapík je Pán Hokejista, od ktorého si môže vziať príklad každý.

Aj pred týmto turnajom sa naňho upierala velká pozornosť, hoci sa jej všemožne vyhýbal. Odborníci predpovedali, že na turnaji nebude stíhať, lebo široké klzisko, lebo vek. Populárny Džegr však opäť žiaril a bol najlepším spomedzi domácich hokejistov. Po turnaji ale vyhlásil, že už na to nemá.

Skromnosť, pokora, ctižiadostivosť a najmä obrovská láska k hokeju. To sú atribúty, ktoré robia z Jágra legendu. Na lade sa pretláča s hráčmi, ktorí sú o dvadsať-dvadsaťpäť rokov mladší a napriek tomu, že on tvrdí opak, aj tento šampionát ukázal, že na nich má.

Hokeju obetoval zrejme všetko. Všetko v ňom aj dosiahol, a tak už nikomu nič nepotrebuje dokazovať, napriek tomu si každý deň nasadzuje 30-kilovú vestu a maká na lade, či je polnoc, či ráno. Ak niekto zosobňuje hokejový profesionalizmus, je to práve on.

Keď sme sa pred jedenástimi rokmi v Ostrave naťahovali s českými fanúšikmi, škodoradostne som sa tešil, že Jarda a jeho tím skončil na štíte amerických hokejistov a bez medaily. V nedelu som ho ľutoval. Medaila na domácom šampionáte by bola ideálnou bodkou za jeho reprezentačnou kariérou. Správnym zadosťučinením za to, ako roky viedol reprezentačný tím. No aj bez medaily, Jaromír Jágr sa lúči s medzinárodným ľadom na vrchole. Som rád, že som mohol sledovať značnú časť jeho reprezentačnej kariéry. Sledoval som legendu, ktorú len tak niekto nenahradí.