,,Zaobchádzali tu so mnou ako s dvadsaťročným chlapcom. Do prípravy sa naspäť nevrátim,“ povedal Richard Zedník redaktorom denníka Šport. „Tréner mal o tom inú predstavu. Svoju pozíciu v tíme som ja vnímal úplne inak ako kouč a rozhodne som s ňou nebol spokojný”.

Toto sa nemalo stať! Nie pred šampionátom, ktorý je poslednou príležitosťou pre našich hokejistov zo zlatej generácie potešiť fanúšikov u nás doma na Slovensku.

Richard nereagoval po odchode z kabíny ani na telefonáty Pavla Demitru, Jozefa Stumpela, či jeho agenta. Mimo to sa mu pochopiteľne snažil dovolať aj Glen Hanlon. Bez pochýb sa v ňom čosi zlomilo. Muselo sa udiať niečo, na čo nebol za svoju dlhú reprezentačnú kariéru doposiaľ zvyknutý. Neprajníci súčasného trenérského triumvirátu si začali mydliť ruky.

Polovica národa za to viní Glena Hanlona, trénera z Kanady, ktorý by mal vštepiť našej reprezentácií v rokoch 2010-2014 nový system. Nový impulz, ktorý má prinávratiť zašlú slávu slovenskému hokeju zo začiatku nového tisícročia. Žiaľ úvod mu nevyšiel, na MS v Nemecku sme skončili na neslávnom 12. mieste a pred záverečnou fázou prípravy na domáci šampionát si pohneval fanúšikov odmitnutím služieb Petra Budaja a Tomáša Tatara. Všetko to teraz vrcholí kauzou “Zedník”.

Jedno je jasné. Strata hráča formatu Richarda Zedníka  bez toho, aby sme ho mali možnosť vyskúšať aspoň v prípravných zápasoch je veľkou chybou bez ohľadu na to, či zlyhal faktor hráč, alebo tréner. Máme ešte v živej pamäti jeho skvelé výkony počas olympiády vo Vancouveri a hoci v tejto sezóne nezažil najvydarenejšiu formu dobre vieme, čo v jeho nohách a rukách stále drieme. Netvrdíme, že mal mať istú nomináciu na šampionát, no minimalne by mal odohrať nasledovné prípravne zápasy so Švédskom, Rakúskom a Bieloruskom.

Nie je našim úmyslom jednostranne obhajovať Zedníka. Netušíme totiž, čo sa udialo v kabíne, či na tréningu.  Na základe predchádzajúcich turnajov však dobre vieme, akým srdciarom bol Rišo počas všetkých vystúpení s dvojkrížom na hrudi.

Hráči hrajúci pod Hanlonom si musia zvyknúť na nový system, ktorý prináša kanadská trenárska škola. My si myslíme, že v tomto prípade zlyhal vzťah tréner - hráč a žiaľ išlo práve o to, čoho sme sa pri vymenovaní Glena Hanlona za hlavného trénera reprezentácie najviac obávali. Kanaďan nikdy nedokáže pochopiť mentalitu Slovákov tak dobre ako sám Slovák. Ak by pristupoval Hanlon úplne rovnako k Stevovi Yerzmanovi veríme, že Steve by si kufre nezbalil. My ale nie sme Kanaďania, my sme Slováci. Zedník, ktorý predtým “hrával pre Filca” nebol na tento nový prístup vo svojom veku 35 rokov vôbec pripravený.

Sme si absolútne istí v tom, že Glen robí maximum pre úspech Slovenska na MS. Žiaľ on sám dobre vie, že zlyhal v jednej zásadnej veci – v psychológií smerom k jeho zverencom. Zhodou okolností sa ho počas online rozhovoru denníku Šport pýtal jeden z fanúšikov, či by nebolo vhodné zamestnať tímového psychológa. Glen mu odvetil tým, že najradšej vytupuje vo forme psychológa on sám, inak povedané vyhovuje mu, keď pozná psychiku hráčov 0osobne. V prípade Richarda však zlyhal, inak by určite neodišiel…

Nádej na návrat bývalého hráča Washingtonu Capitals, Montrealu Canadiens či Floridy Panthers  do reprezentačnej kabíny je síce malá, no myslíme si, že nie nereálna. Pokiaľ dokázal Hanlon prehovoriť Martina Štrbáka veríme, že sa mu niečo podobné môže podariť aj v prípade Riša Zedníka. Pavol Demitra, či Jozef Stumpel urobia určite tiež všetko pre to, aby sa v kabíne udržalo jadro tímu z tak krásného Vancouveru 2010. Držme palce...