Bojové umenia už dávno nie sú výhradne len mužskou doménou. Čoraz častejšie im totiž dokážu podľahnúť i nežnejšie pohlavia. Lásku k jednému z nich, konkrétne ku karate si našla aj mladá a talentovaná karatistka Alžbeta Ovečková, ktorá nám v exkluzívnom rozhovore poodhalila zaujímavosti a krásy tohto ázijského druhu bojového športu.

Alžbeta, karate sa venujete pomerne dlhý čas a to už od svojich 7 rokov. Akým spôsobom ste sa vlastne k nemu dostali?

To je pravda, už to bude 12 rokov. Inklinovala som k takémuto druhu športu už od mala, keď ma zaujímali zbrane, nože a najradšej som mala pozeranie K1 zápasov spolu s otcom. Konkrétne ku karate som sa dostala, keď som sa dozvedela, že spolužiak na karate chodí. Zo zvedavosti som sa šla pozrieť a na druhom tréningu som už cvičila. (smiech)

Pre dievča je to dosť netypický šport, čím Vás karate oslovilo najviac?

Rozmýšľala som už nad viacerými druhmi bojových umení, ale pri karate som zostala, pretože má pre mňa najzaujímavejšiu históriu a konkrétne v kata dokážem ukázať aj svoju ženskosť a precíznosť.

Samotné karate zahŕňa dva druhy súťaži. Súťaž v kumite a súťaž kata. Aký je medzi nimi rozdiel a ktorá z nich Vám osobne sedí viac?

Kumite je zápas a kata je súborné cvičenie s imaginárnymi súpermi a s presnými technickými pravidlami. Mne osobne viac sedí kata, pretože v nej môžem ukázať spomínanú ženskosť, tvrdosť a precíznosť. Kumite robím iba na tréningoch a to aj z dôvodu, že som cholerik, to by vedel potvrdiť môj tréner, ktorý má najväčšiu radosť z toho keď ma udrie a vidí, že vtedy idem bezhlavo do neho, aby som mu to vrátila. Na súťažiach sa nesmie ísť na kontakt aj keď to niekedy dopadne zlomeným nosom a podobne. V kumite je potrebná aj taktika, to ma tak neláka. (smiech) Ale samozrejme na vybúrenie je to fajn.

Do základného vybavenia súťažného odevu každého športovca karate patrí okrem kimona aj pás alebo tzv. obi. Samotný pás i jeho rôznorodosť farieb má však pri karate hlbokú symboliku. Mohli by ste ju presnejšie popísať?

Znalosti a zručnosti cvičenca prezentuje opasok. Úplne najzákladnejší/začiatočnícky je biely potom nasledujú bielo-žltý, žltý, žlto-oranžový, oranžový, zelený, modrý, hnedý (2.kyu), hnedý (1.kyu), čierny (1.dan) a nasleduje 9 čiernych (danov) a 10. dan je najvyšší a ten je červený. Ale netreba si to pliesť, na súťažiach pretekári majú vždy v zápase jeden červený a druhý pretekár má modrý opasok, pretože rozhodcovia majú červenú a modrú vlajku.


foto: Jozef Húšek
 

Psychická pohoda hrá popri dobre natrénovanej technike v tomto športe zrejme nanajvýš dôležitú úlohu...

To je pravda. Psychika hrá v každom športe dôležitú úlohu. Keď som bola vo finále na Majstrovstvách Európy v Azerbajdžane a cvičila som sama pred 1 200 ľuďmi je to obrovský stres. Keď som vyhrala bol to o to krajší pocit, ale je to často krát ťažké, keď niečo predvádzam a rozhodcovia pozerajú na každý môj pohyb a čakajú na nejakú chybu. (smiech) Človek sa musí vedieť odosobniť a sústrediť sa len na seba.

Majú typické hlasité výkriky v karate svoj skrytý význam?

Áno majú. Tá technika, pri ktorej v kata zakričíme by mala byť najtvrdšia (pozn. smrteľná v reálnom boji) v kumite takisto výkrik znázorňuje tvrdosť úderu.

Alžbeta, kto je Vašim súčasným trénerom?

MUDr. Martin Čulen je to jeden z najväčších odborníkov na svete, často krát ho volajú na semináre do Anglicka a rôzne. Som vďačná, že môžem cvičiť u neho.

Trénujete kumite aj s mužmi?

Samozrejme. Na ulici človek nikdy nevie, kto bude jeho súperom. Aspoň je ten boj zaujímavý.

Bez zranení sa v tomto športe zrejme nezaobídete...

To rozhodne nie. Ja som už mala prasknutú sánku, ktorú mi mimochodom nechtiac na tréningu spôsobil otec, ale môžem si za to sama, nabehla som mu na kop, prehryzený jazyk a monokel samozrejme. Otec mal prasknuté rebrá, ostatní mali zlomený nos, takže nie je to také bezkontaktné ako sa zdá.

Na svojom konte máte už niekoľko skutočne cenných víťazstiev. Niekoľkonásobná majsterka Slovenska, Českej republiky, či víťazka Európskeho pohára. K množstvu ďalších ste nedávno pridali i prvenstvo na Veľkej cene Slovenska. Ktoré víťazstvo si však Vy osobne ceníte najviac?

Pre mňa je zatiaľ najcennejšie víťazstvo na Majstrovstvách Európy v Azerbajdžane to ma posunulo úplne inde ako som bola predtým a získala som tým chuť ešte viac trénovať. Ale samozrejme každé jedno víťazstvo si cením a keď stojím na tom najvyššom stupienku prehráva sa mi v hlave koľko zaslúženej práce ktorá je za tým.


foto: Lukáš Trefilík
 

Karate je šport, ktorý je typický najmä pre východné ázijské krajiny. Aké zázemie má však u nás na Slovensku? Môžeme už teraz hovoriť o nejakých zaujímavých talentoch?

V ázijských krajinách majú výhodu v tom, že je pre nich kultúra karate v podstate prirodzená už od narodenia. Slovensko je mentálne úplne iná krajina, ale je dobré, že napriek takej odlišnosti niektorí tréneri dokážu vdýchnuť svojim zverencom niečo z tej podstaty. A je obdivuhodné, že Slovensko ako malá krajina v porovnaní s ostatnými sa nikdy ešte na Majstrovstvách Európy alebo sveta nestratilo. Talenty sa vždy nájdu, len treba dať pozor na ich napredovanie.

Existujú aj u nás nejaké tradičné kluby, či školy karate?

Náš klub oslavoval nedávno 40 rokov a doktor Čulen nás vedie k tradíciám a veľa nám rozpráva o histórií a vzniku karate. V iných kluboch neviem ako to funguje, ale v Bratislave je založená škola karate.

Prezraďte nám, aký súťažný program Vás čaká v najbližšom období. Kde Vás Vaši fanúšikovia môžu vidieť?

Momentálne som zahájila letnú prípravu, to znamená veľa sústredení, dvojfázových tréningov a po prázdninách začne súťažná sezóna. Najbližšie pôjdem na premiér ligy, ktoré sa svojou náročnosťou vyrovnajú Majstrovstvám sveta, cvičím tam často krát s aj o 10 rokov staršími súperkami. Celá moja príprava tento rok vyvrcholí na Majstrovstvách sveta v Indonézií, ktoré sa budú konať v novembri. Mimo toho keď mi vyjde čas sa zúčastňujem rôznych akcií na podporu športov ako je napríklad Challenge day v Senici. Pokiaľ zaujíma mojich fanúšikov kde ma môžu vidieť, alebo čo robím väčšinou dávam príspevky na svoju fanpage: Alžbeta Ovečková

Kto patrí momentálne v karate medzi najväčšiu svetovú špičku?

Japonka Rika Usami. Myslím, že je jedna z mála súťažiacich, ktorých si zapamätáme aj dlho po tom, čo ukončia svoju športovú kariéru. Pre mňa je obrovským vzorom.

Ovládať tento druh sebaobrany je zrejme dobrou výhodou aj v súkromnom živote. Naskytla sa Vám už možnosť využiť karate aj takýmto nesúťažným spôsobom?

Je to veľká výhoda. Často krát aj vďaka reflexom, ale aj keď sa začnem s niekým blízkym zo srandy biť, tak sa do toho zapálim, že to potom už nie je celkom sranda. (smiech)

Posledná, úsmevná otázka na záver. Filmy s bojovou tematickou v hlavnej úlohe s Jackie Chanom máte zrejme dokonale odsledované. Alebo holdujete skôr inému žánru?

Napozerané filmy s bojovou tematikou mám, to je pravda, ale Jackie Chan môj obľúbenec skutočne nie je. To už skôr Jet Li, toho mám rada. Väčšinou ma také filmy vedia nabudiť k tréningom, ale páčil sa mi film „Polibek draka“. Inak mám rada psychologické filmy, horory, ale od všetkého trochu.